Pieseň betlehemských pastierov

(Levoča 1970, MŠ)

 

Stále si hrám
pieseň o noci.
Pieseň tú mám
od betlehemských pastierov:
Narodil sa chlapček
ako jeden z nás.
Meno Ježiš dali mu, keď nadišiel čas.
A bol to Pán,
a bol to Pán.

Ďalej si hrám
pieseň o noci,
o noci, ktorá bola novým dňom.
Chlapček bol tým svetlom
(to vravím bez okrás).
Dnes je svetlom katedrál
a nepozná čas.
Ak máme lásku,
svoj stan má v nás.

Znova si hrám
pieseň o noci.
Pieseň, čo mám
od betlehemských pastierov.
Dávno už sa Ježiš vrátil k Otcovi.
Pieseň pastierov
má dnes rytmus nový:
Má zvuk gitary,
má zvuk beatový.

Sám tam leží

(Bratislava 1970, MŠ)

 

Sám tam leží v tmavej noci.
Má len biedne jasličky.
Lásku nesie pre svet celý.
Nás tam čaká maličký...
Dá nám šťastia priehršť plnú,
dá nám lásky moc.
Dá nám lásky moc.
Dá nám úsmev svojej matky,
ktorý zmení na deň noc.

Sám tam leží, čaká teba.
V nočnom tichu čaká ťa.
Zhoď zo seba hriešnu pýchu,
choď tam s dušou dieťaťa.

Dá ti šťastia priehršť plnú,
dá ti lásky moc.
Dá ti lásky moc.
Dá ti úsmev svojej matky,
ktorý zmení na deň noc.

Tak už poď
a neváhaj!
Bude nám tam s ním fajn.
Ak sa k nemu vyberieš,
spoznáš,
čo je to raj.

Pozri na to dieťa

(Bratislava 1970, MŠ)

Pieseň, na ktorú som - po revolúcii 1989 - nakrúcal prvý klip v košickom štúdiu STV.

 

Pozri na to dieťa v jasliach -
díva sa na teba.
Prináša nám zrnká lásky
- zlatý poklad neba.
Prináša nám lúčne kvety,
v dlaniach kvapky rosy.
Svoju milosť nám chce rozdať...
aj tebe dá, ak poprosíš.

Pristúp preto k jeho stolu;
dá sa ti sám.
Potom ti ja v piesni jeho lásku dám.
Prišiel z lásky, s láskou; láskou
sa nám dáva celý.
Aby sme sa milovali
jeho oči chceli.
Pristúp preto k jeho stolu;
dá sa ti sám.
Potom ti ja v piesni jeho lásku dám.

Poď so mnou

(Bratislava 1970, MŠ)

Keď po návrate do kapely a podmienke, že budeme hrať vlastné skladby, V. K. povedal: "Tak priprav vianočný program", nemal som inú možnosť, len sa o to pokúsiť. Pre krátkosť času a nedostatok hudobnej invencie, pokúsil som sa pretextovať  vlastné "ľúbostné pesničky", ktoré som na verejnosti nehrával. Ich pôvodné "určenie" zostalo však zakódované aj v nových textoch. Snáď preto boli publikom prijaté ako drobné vianočné nežnôstky.

 

Prvý raz našiel si ho v chráme
- za večnou lampou čakal ťa.
Druhý deň dal si s tebou rande
v nevinnej tvári dieťaťa.

Teraz ho vidíš v rukách mamy,
jeho hlas čuješ v speve gitary,
vidíš ho medzi margarétami.
Cítiš jeho dlaň, keď sa ti darí.

Nosíš ho v dlaniach svojej duše,
vodí ťa medzi zlom sveta.
Priateľa doveď k nemu tiež.
Bude to lásky odveta.

Poď so mnou
cestou nelákavou.
Poď so mnou
cestou zahmlenou.
Poď so mnou...
Nemám nič,
len nádej,
že Pán nás čaká
s odmenou.

Prichádzam, Pane

(Praha 1972, MŠ)

 

Čakanie na rýchlik do Prahy, byt V. K., obývačka s klavírom a dimenzované akordy. Naučil som sa ju naspamäť a po príchode do Prahy sme ju hneď nacvičili. Pozdávala sa najmä odborníkom.

 

Prichádzam, Pane, ku Tebe.
Chcem Ti dať nejaký dar.
Vravia mi všetci navôkol:
Patrí sa.
Má to byť tak.
Čo ti však, Pane, darovať?
Pozerám sa do vrecák:
Vreckovka? Nožík, či kľúče?
To nie je vhodný dar.

Ty si to predvídal!
Ty si to zariadil, Pane!
Pripravil si vhodné dary:
Nechal si telo
a svoju krv,
nechal si samého seba.
To je tá vhodná obeta:
Obeta vína a chleba.
Víno a chlieb sú na oltári.
Kňaz Ti ich obetuje.
Je to tvoj kňaz, no aj náš kňaz.
Dávam Ti ten dar s ním.

Chodíš s hlavou ako smutná vŕba

(Praha 1972, VK)

Povedal by som "Pražské Veľkomesto". Myslím si, že je to hlbší prienik do neprijateľného prostredia.

 

Chodíš s hlavou ako smutná vŕba,
rátaš kocky na dlažbe mesta,
umývaš sa rosou svojich sĺz.
Smiech si zavesil na klinec z cesta.
Nosíš v očiach báseň samovraha,
hľadáš drogy, alkohol a hluk.
Prestala ťa baviť láska a kríž.
Smiech si dal pod starý, deravý klobúk.

Starý klobúk ťa nechápe,
ani ľudia nechápu.
Klinec z cesta odpadne
a smiech ľudia pošľapú.
Skús potom za mnou prísť.
To čo ty hľadáš, ja mám.
Magické oko z krídla motýľa
dám ti za golier
a nebudeš sám.
Motýlie krídlo je jeho dlaň,
dúha je krídlom jeho dlane.
Je so mnou,
ja som s ním.
Volám ho "Pán".
V jeho tôni sa mi nič nestane.

Veľkomesto

(Bratislava 1970, MŠ)

Vyrovnať sa s Bratislavou, nebolo pre mňa jednoduché. Zvlášť vtedajšie socialistické mesto bolo pre mňa otrasným zážitkom.

 

Len malé dieťa na špinavej zemi sníva.

Ľudia sú v oknách
a okná sú v ľuďoch.
Ja mám z toho mesta strach.
Neóny sú chladné
a stromy sú šedé
a vietor v tom meste
je vrah.
Je to mesto betónových pomníkov.
Je to nádej,
uložená do umelých hmôt.
Na dverách zámky
a na tvárach masky.
Ja mám z toho mesta strach.
Tráva je žltá
a ruže sú čierne
a slnko v tom meste
je vrah.
Je to mesto betónových pomníkov.
Je to nádej,
uložená do umelých sŕdc.
Len malé dieťa na špinavej zemi sníva.

Sníva o meste,
v ktorom je stále jar
a farby sú farebné,
ľudia sú milí
a majú sa radi,
nosia si kvety malebné.
Je to mesto, v ktorom žijú vtáci.
Je to nádej,
uložená do farebných sŕdc.
Tak sníva dieťa na špinavej dlažbe mesta

Klinček

(Bratislava 1970, MŠ)

Jednoznačne najpopulárnejší "hit" pražského obdobia je azda najukážkovejším dielkom, v ktorom sa študent teológie pokúša riešiť dilému láska & Láska..

 

Vidím klinček
a na ňom motýľa,
ticho, ktoré vydáva zvláštne zvuky.
Zvonec sa na tmavej veži hompáľa...
Cítim, že sa ho dotkli tvoje ruky.

Vidím rieku,
v ktorej zrkadlí sa jar,
oči, ktoré majú farbu oblohy,
pláne pokryté hmlou a trávou...
Vidím, že sa ich dotkli tvoje nohy.

Vidím svet,
v ktorom tečie priestor a čas,
lásku, ktorú iba svätec pochopí.
Všetko, s čím sa dnes či zajtra stretnem,
nesie na sebe, Pane, tvoje stopy.

Áno, Pane,
videl som ťa na bralách Tatier,
i vo vlnách Vltavy,
v továrni
i v obchode.
Prihovoril si sa mi v Beethovenovi
i v hite Beatlesov,
ale najkrajšie, Pane,
si sa na mňa pozrel
z očí mojej priateľky,

zo sveta, v ktorom tečie priestor a čas,
z lásky, ktorú iba svätec pochopí.
Všetko s čím sa dnes, či zajtra stretnem,
nesie na sebe, Pane, tvoje stopy.

Život je púšťou

(Bijacovce 1969, MŠ)

Touto piesňou sedemnásťročného levočského gymnazistu (nar. 16. 1 1951 v Bijacovciach na Spiši) začala moja skladateľská, ale najmä textárska "kariéra".
Pieseň je zachytením a vyjadrením chvíle a stavu, aký občas prežíva každý dospievajúci človek. V tom čase som netušil a ani nechcel, aby zaznela na verejnosti. Len s istou dávkou hanblivosti som ju neskôr zahral chalanom v kapele Štyria v čiernom. Po jej uvedení v Prahe sa však stala hitom, bez ktorého nemohol byť žiaden z koncertov kapely. V obľúbenosti u poslucháčov ju prerástol až Klinček. Aj preto sa objavila na prvej nahrávke skupiny.
Pieseň je zachytením a vyjadrením chvíle a stavu, aký občas prežíva každý dospievajúci človek. V tom čase som netušil a ani nechcel, aby zaznela na verejnosti. Len s istou dávkou hanblivosti som ju neskôr zahral chalanom v kapele Štyria v čiernom. Po jej uvedení v Prahe sa však stala hitom, bez ktorého nemohol byť žiaden z koncertov kapely. V obľúbenosti u poslucháčov ju prerástol až Klinček. Aj preto sa objavila na prvej nahrávke skupiny.

 

Život je púšťou, mne sa zdá;
sem-tam s maličkou oázou.
A človek?
Tulák na púšti,
s vidinou mnohých obrazov,
fatamorgán blednúcich...
Morí sa v lúčoch horúcich
a hľadá kúsok šťastia len.
Mnohokrát sa mu dostane
namiesto vody - horký blen,
namiesto chleba - tvrdá skala.
No v diaľke je (hoci len malá,
maličká) nádej ukrytá.
Táto ho potom privíta
s náručou,
v ktorej šťastie prekvitá.
Pera smädom neprahne.
A človek - tulák?
Kam sa nahne,
zovšadiaľ preňho šťastie prýšti.
Všetko sa v lúčoch slnka blyští
a hrá farbami jara.
Vtedy sa človek ponára
do seba
a je rád,
že túto púšť smel prekonať.
Je rád, že prešiel cestu tú
a že už skončil,
že je tu.

Calixta

(Praha 1972, VK)

Študent teológie a román "Ženatý kňaz".

 

Trpela, lebo trpieť chcela...
za zradu.
Nikto ju nevidel veselú a hravú.
Jej príbeh bol smutný
- ťažko je hovoriť.
Nakoniec ju zabil
(ako kosec trávu).
Ľahunká a tichá
chodila k oltáru.
A chmúrne tváre
ju vítali v kostole.
Trpela,
lebo trpieť chcela...
za zradu.
Plachá, ako obetný baránok na stole.
Calixta, dcérka ženatého kňaza
(svet ju neprijal, hoci sväto žila)
Na čele Kristov autogram
- znamenie kríža - nosila.

Zomrelo dievčatko Calixta
- pre otca.
Zomrela sväto karmelitánka malá.
Len kňazovi pár sĺz nevdojak vypadlo.
Za otca-kňaza svoj útly život dala.

Modlitbičky

(Praha 1972, VK)

 

Mladucha jar sa usmieva,
viem, že mi ju núkaš Ty.
Do ucha vrabec mi spieva,
viem, že mi ho núkaš Ty.
Zobrali Ti česť i šaty
a predsa všetko máš.
Ďalej zostal si bohatý.
A čo máš, ponúkaš.
Viem, že mi dáš deň, až sa budem prebúdzať.
Pohladíš ma snom, keď budem spať tichúčko.
Prikryješ ma nevädzou, keď raz budem umierať.
Prenesieš ma cez mosty v povetrí ľahúčkom.
Keď budem smutný,
nakreslíš mi leto do tváre.
Keď budem sám,
zahrať sa so mnou poletíš.
Ak zostanem na dlažbe,
otvoríš mi kostolík.
Ak nebudem mať kde spať,
uložíš ma na kríž.
Sadneš si ku mne, keď budem ľuďom spievať žalmy.
Budeš mi tlieskať, keď sa naučím rozdávať.
Urobíš mi na spotené čelo krížiček,
keď budem jemný, ako je jemná inoväť.
Budem kresliť modlitbičky na vrátka,
budem deti piesňou tešiť jak matka.
Budem kresliť modlitbičky na vrátka,
budem svetu pokoj dávať do dlaní.
Budem kresliť modlitbičky na vrátka,
budem deti piesňou tešiť jak matka.
Budem kresliť modlitbičky na vrátka,
budem kriesiť lásku, čo svet zachráni.
Leto sa bude usmievať,
že čo máš, dávaš nám.
Vrabce to budú spievať,
že čo všetko dal im Pán,
čo vzali mu česť i šaty
a predsa všetko má.
Naďalej zostal bohatý
a čo má dá, dá.

Čierny anjel

(Praha 1972, VK)

 

Čierny anjel kreslí krídlom matné záclony,
mesiac kúpe v mračnách hviezdy, zvonár zazvonil.
Pod pomníkom hrudka vosku...hlava ju bolí.
Pod kobercom zvädlých kvetov žijú mŕtvoly.

Druhý anjel po oblohe mračná preháňa.
Kvapky rosy polievajú popráskanú zem.
Na pomníku čas rozmazal dátum skonania;
čierny kameň šepká, že tu leží ten a ten.

Máme nádej.
Ešte chvíľku počkať ale treba v noci kalnej.
Máme nádej,
že raz spolu uhnetieme chlieb.
Máme nádej.
Neplač, mama, príde aj pre teba - v noci kalnej.
Máme nádej.
Potom spolu uhnetieme chlieb.

Tretí anjel kreslí krídlom bláznivé slová.
Na sukienku cintorína kvet narysoval.
Vraví, že vraj láska stále hory prenáša.
Pod pomníky dobré správy denne donáša.

Stačí veriť,
že ten tretí anjel pravdu schoval v zemi kalnej.
Stačí veriť,
potom spolu uhnetieme chlieb.
Stačí mať rád
a chvíľočku počkať bude treba v zemi kalnej.
Stačí mať rád.
Potom spolu budeme jesť chlieb.

Pieseň pre flautu a mosadzný zvon

(Praha 1972, VK)

 

Nakreslím ti, Pane, modlitbu na lúku,
budem tam chodiť s ňou znova a znova.
Prikryjem svet zrána tymiánovou hmlou.
Do piesní dám ametystové slová.

Sadnem si s ňou na starý, bútľavý peň;
odtiaľ k tebe je cesta neďaleká.
Srdce položím tam do svojich úsmevov.
Poprosím ho, nech už nikdy nezašteká.

Len flautu za to chcem
a zvon z mosadze.
Za ne ti všetko dám.
Všetko
dám, čo vládzem.

Pieseň o tichu,
odpovedi
a otázke
- za flautu a zvon
z mosadze.
Modlitbu tichú
a život v láske
- za flautu a zvon.

Kým vládzem.

Talita kum

(Praha 1972, VK)

 

Vstúpil do miestnosti, kde ležalo mŕtve dievča.
Chytil ho za ruku a povedal "Talita kumi"
Dievča vstalo a chodilo. Malo dvanásť rokov.

Sťa steblo v tŕstí slabunká si
spánok ťa vychoval,
lampáš ti bozkom zažal vlasy,
kováč kríž ukoval
k detským hrám.

S radlicou - zákerne - plazí sa čierň,
výčitka neťaží.
Zotreli tvoj smiech z kamenných stien.
Spánok ťa ustráži
k detským hrám.

Dievčatko bledunké spí,
náš nárek nepočúva.
Blázon hrá na námestí,
do lásky spev obúva.
Podáva malej ruku.
...Balónik sa nadúva.

Zakvitnú lúky a zahučí les.
- život dnes z mŕtvych vstal.
Budeš žiť, dievčatko, ja budem tiež.
Pán život dáva nám
k detským hrám.

Biela tma sadá

(Praha 1972, MŠ)

Táto pieseň inšpirovala charakter celého programu Prechladnutých Vianoc.

 

Biela tma sadá do ulíc
na trblietavých reťaziach.
Nasadil si kapucňu starý, šedý mních;
bielou kutňou prikrýva čierny prach.
Prskavky pradú detský klam:
ornamentový ohňostroj.
Jedličky zavrú cestu ku dverám.
Ľahko očarí ťa ich kroj.

Spievajúca ruža povie ti:
"Odhoď okuliare z perletí,
uvidíš svet taký, aký je.
Všedná biela hmla nič neskryje".
Uspávanka Vianoc utíchne.
Láska iba sme-tam povzdychne.
Uvidíš svet taký, aký je.
Život znova karty odkryje.

Znova sa postavíš do radu: pred obchodom a u lekára.
Nervózny si zapáliš cigaretu,
keď budeš čítať, že vo Vietname vlastenci zostrelili dvetisícdvestodvadsiatedruhé americké lietadlo a že je to tak dobre!
Človek bude naďalej zomierať
a z Vianoc v nás nezostane ani mizerný úlomok.

Uspávanka Vianoc utíchne.
Nik po tebe ani nekýchne.
Uvidíš svet taký, aký je:
Spievajúce duše zabije!
Uspávanka Vianoc utíchne.
Nik po tebe ani nekýchne.
Uvidíš svet taký, aký je:
Spievajúce duše zabije!

Ježiško, prines mi mamu

(Praha 1972, LK)

"Nastydlé Vánoce" - Prechladnuté Vianoce bol názov, ale najmä zámer skupiny Tatran. Chcel byť pokusom vypovedať o našich Vianociach pravdu bez pozlátka. Dievčatkom z decáku bola Ludmila "Liduš" Kalfusová z Ditrichovej ulice, u ktorej som býval po "úniku" z baráku rod. Kaplanovej.

 

Ježiško malý,
ja som tiež malá.
Odkedy som tu,
si nepamätám.
Dnes sme sa hrali
a pri nás stála
(ako aj včera)
tá istá teta.

Že ty k nám prídeš,
mi povedala.
A mám ti písať,
že čo si prosím...
Vieš,
ja mám všetko...
Aj veľa hračiek...
Predsa však plačem,
keď nespím noci.

Teta sa bojí,
že budem chorá,
preto ma nenechá nikdy samu.
No ja ju nechcem!
Ja radšej zomriem...
alebo...
vieš čo, Ježiško...?
Prines mi...
mamu!

Betlehémska kométa

(Praha 1972, VK)

 

Bola prvou, čo to vedela.
Rozniesla to do sveta.
V trblietavej, zlatej zástere,
v úplne nových tretrách.

Len tak, pešo vybrala sa
krížom-krážom. Letela.
Všetky hviezdy zobudila:
"Aby každá vedela..."

Obletela celú oblohu,
obletela celý svet.
Verše niesla v bielom batohu.
Niesla piesne z tkaných viet.

Jednu celkom malú vločku priniesla aj mne;
v nezalepenej obálke,
s neorazenou známkou.
Po chvíľke sa mi vločka roztopila,
ale stačil som prečítať celú vetu:
Ahoj, Marcel!
V Betleheme sa rozdáva láska!

Bola prvou, čo to vedela.
Rozniesla to do sveta.
V trblietavej, zlatej zástere.
- betlehémska kométa.
Betlehémska kométa.

Možno

(Praha 1972, MŠ)

"Pražské Vianoce" majú už inú farbu, než bratislavské romantické koledy. Azda aj preto hudobný kritik Igor Vajda (Bratislava-Petržalka) - konzultoval so mnou možnosť nahrávky vianočnej omše s mojimi textami a hudbou Mariána Vargu. Mal som dojem, že je to vážny úmysel. Husákovská normalizácia urobila koniec podobným úvahám.

 

Možno prišiel na svet v noci,
v starom baráku,
možno, že to bolo vo vašom paneláku.
Mohlo to byť veľmi dávno,
môže to byť dnes.
Tak už nestoj!
Ponáhľaj sa!
Rýchlo k nemu bež!

Možno, že sa práve rodí
kdesi v Havane,
alebo má maštaľ blízko Letenskej pláne.
Možno, že si dnes za matku
Angličanku vzal.
Možno,
že ho práve súdi
súdny tribunál.

Možno nik nezbadal hviezdu
nad jeho skrýšou.
Možno sa mu práve klania parta chulišov.
Ak hľadáte, nájdete ho
- deťom na tvári.
Ak ho chcete,
tak ho jedzte;
Je na oltári!

Som len pastier

(Praha 1972, VK)

Praha si priam "žiadala" slovenské "ozveny" v našej hudbe.

 

Som len pastier z neveľkého mesta.
Mám len gajdy pod pazuchou skryté.
Piesne hnetiem zo skysnutého cesta
s nádejou, že med v nich uvidíte.

Som len pastier z neveľkého štátu.
Nemám žiadny čestný diplom v ruke.
Asi sa dnes znova opakuje,
že anjel chodí k tým, čo sú na lúke.

Boli to pastieri,
čo prišli prví.
Až potom pribehli ďalší.
Za nimi.
Betlehem bol bodkou pre farizejov.
Už vtedy
poslední boli prvými.

Piesne pre deti

(Praha 1972, MŠ)

 

Piesne pre deti nakúp u žida,
nakúp u žida.
Tieseň odletí, radosť bozk ti dá,
radosť bozk ti dá.
Bude spievať vianočnú rozprávku,
srdcia vyreže v parku na lávku,
pieseň lásky zahrá ti na fľaši,
čierne otázky naplaší.
Naplaší.

Hviezda zasvieti, anjel ruku dá,
anjel ruku dá.
Chorál vzápätí ľudí oblaží. Tak nezabúdaj!
Spievaj s nami vianočné rozprávky,
venčeky daj dievčatkám na hlávky.
Pieseň lásky zahrajme na gajdách.
Narodil sa! Raduj sa!
Nemaj strach!

Spievaj s nami vianočné rozprávky,
venčeky daj dievčatkám na hlávky.
pieseň lásky zahrajme na kľúči.
Narodil sa! Mať rád
nás naučí.

Naša Matka - Mária

(Zázrivá 1978, MŠ)

Prvé úradne kňazské pôsobisko, odpust na slávnosť Nanebovzatia P. M., nová kapela a dievčenská spevácka skupina, úsilie prebudiť k tvorbe nadaného študenta Andreja Štyráka. Otextoval som dve jeho skladby a "Andreas" sa po prvý raz objavuje na scéne. toto je pieseň vstupu

 

Naša Matka - Mária,
si krásna,
ako cédre Libanonu
a celá čistá
(ako detský smiech).
Si Matka,
ešte mladá k tomu,
ale staršia, staršia ako prvý hriech.
Si mocná ako libanonské cédre
a dobrá ako tichý letný dážď.
Si Matka a ja preto vážne verím,
že ma chrániš
a že mi pomáhaš.

Naša Matka - Mária,
si dievča,
ktoré Bohu vraví "Áno"
a zrodil ťa
ten malý Nazaret.
Si zvláštna hviezda v Najvyššieho plánoch,
ale skromná,
skromná ako detský svet.
Si mocná ako libanonské cédre
a dobrá ako tichý letný dážď.
Si Matka a ja preto vážne verím,
že ma chrániš
a že mi pomáhaš.

Rozmýšľaš

(1978, OŠ)

(obetný sprievod)

 

Rozmýšľaš, čo mu dať máš...
Nič v sebe nemôžeš nájsť.
Rozpaky pokúšaš sa skrývať,
tváriš sa, že nemáš čas.
Pokľakni a popros Matku,
nech ona ti pomáha:
Matka, Syna za nás pros!
Matka, Syna pros za nás!

Rozmýšľaš... a nie si sám.
Nevieš, čím naplniť stôl.
Prinášaš Jeho chlieb a víno.
Aby tvoj dar dobrý bol,
Pokľakni a popros Matku,
nech ona ti pomáha:
Matka, Syna za nás pros!
Matka, Syna pros za nás!

Pros Syna, nech naše dary prijme,
Matka.

Tak, ako tvoja mať

(1978, OŠ)

(eucharistický sprievod)

 

Náš Pán prišiel sám v nočnej tme.
Iba ticho ho čakalo.
Nikto nevítal dieťa,
ktoré otvorí krásny raj.
Nikto ho v teple neprijal,
len pastieri váhaví
a Matka láskavá - Mária.

Pane, znova si zostal sám
a čakáš.
Čakáš ma každučký deň.
Prosím: Odpusť,
bol som zlý snáď i ja.
Pane, už idem. Príď, prijmem ťa
tak, ako aj Tvoja Mať - Mária.

Náš Pán býval sám častokrát,
keď sa zástupy rozišli.
Kdekto zatínal päste,
kdekto zakričal "Na kríž daj!"
Nikto to drevo neniesol,
len Šimon váhavý
a matka bolestná - Mária.

Pane, znova si zostal sám
a čakáš.
Čakáš ma každučký deň.
Prosím: Odpusť,
bol som zlý snáď i ja.
Pane, už idem. Chcem s Tebou žiť
tak, ako aj Tvoja Mať - Mária.

Náš Pán zmŕtvych vstal, prekvapil,
keď už mnohí sa sklamali.
Každý chce k nemu prísť,
kdekto zatúži "Pane! Ja!".
Nikto však do slávy nevôjde,
ak zostane váhavý.
Vzorom nám musí byť Mária.

Pane, znova si zostal sám
a čakáš.
Čakáš ma každučký deň.
Prosím: Odpusť,
bol som zlý snáď i ja.
Pane, už idem. Chcem slávny byť
tak, ako aj Tvoja Mať - Mária.

Zdrav buď, Bohom obľúbená

(1978, MŠ)

(záver)

 

Zdrav buď, Bohom obľúbená!
Tvoj Syn ťa do neba vzal.
Že si dala príklad ženám,
za Matku Teba nám dal.
Zdrav buď, Matka, plná milosti.
Pomáhaj a čakaj nás na výsosti.

Boh ťa našiel medzi nami
Tvoj Syn ťa do neba vzal.
Nekráčame k nemu sami.
za Matku Teba nám dal.
Zdrav buď, Matka, plná milosti.
Pomáhaj a čakaj nás na výsosti.

Splnila si Božiu vôľu,
Boh si ťa do neba vzal.
Preto všetkým, čo sme dolu
za Matku Teba nám dal.
Zdrav buď, Matka, plná milosti.
Pomáhaj a čakaj nás na výsosti.

Že si svätý život žila,
Boh si ťa do neba vzal.
Slávu si si zaslúžila:
za Matku Teba nám dal.
Zdrav buď, Matka, plná milosti.
Pomáhaj a čakaj nás na výsosti.

Tvoj Syn ťa do neba vzal...!

Nech ten chrám

(1980, MŠ, úprava pre zbor: Monika Juhasová)

(záver)

 

Nech ten chrám zaplaví
svetlo sviec jagavé.
Nech nám z úst znejú,
zvolania jasavé.

Nech ten chrám naplní
zástup sŕdc veselých
mužov, žien, detí.
Nech jasá svet celý,

lebo Pán je živý.
Žije v nás!

Spievaj

(1980, MŠ)

(vstupný sprievod)

 

Dnes zažiari nad nami svetlo,
lebo sa nám narodil Pán.

Spievaj. Spievaj pieseň veselú.
Začína kalendár!
V bielych plienkach dýchla prvý raz
malá detská tvár.
Spievaj. spievaj pieseň veselú.
Plní sa Boží plán.
Z bielych plienok - s tvárou usmiatou -
hľadí na nás Pán.

Spievaj. Spievaj pieseň veselú.
Začína kalendár!
Z bielych stránok Písma učí ťa
malá detská tvár.

Spievaj. Spievaj pieseň veselú.
Plní sa Boží plán.
V bielom kúsku nášho chlebíka
hľadí na nás Pán.

Čo ti dáme

(1980, MŠ)

(obetný sprievod)

 

Čo ti dáme,
dieťa lásky,
že si prišlo k nám?

Skúšam prečítať
v Tvojich očiach detských
čo má ktorý dať,
aby si nás ľúbil všetkých.

Čo ti dáme,
dieťa lásky,
že si prišlo k nám?

Dá sa dočítať
v starých, múdrych knihách,
že kráľovský dar
je zlato, kadidlo a myrha.

My mu dáme,
bratia, dcéry,
víno a chlieb,
myrhu lásky,
zlato viery,
vôňu modlitieb.

Budem ti spievať

(1980, MŠ)

(medzispev)

 

Všetky zemské končiny
uzreli spásu nášho Boha.

Budem Ti spievať, Pane,
aj keď sa to mnohým nepáči.
Budem Ti spievať, Pane,
budem spievať, čo mi hlas stačí.

Nechcem ťa zradiť, Pane,
aj keď som bol často zbabelý.
Nechcem ťa zradiť, Pane,
hoci bude proti svet celý.

Chceme Ťa ľúbiť, Pane,
aj keď sa nám budú posmievať.
Chceme Ťa ľúbiť, Pane,
chceme svoju pieseň dospievať.

Tichá noc

(1980, MŠ)

(záver)

 

Noc bola tichá
ako dobrý spánok.
spal každý zemský tvor.

Sám sebou istý,
zažmúril si viečka
jeruzalemský dvor.

Hlavné mesto spalo,
zaspal kráľ.
Vtedy sa to stalo...
Tak to chodí,
keď sa rodí
šťastie.

Dnes

(1980, MŠ)

(eucharistický sprievod)

 

Dnes sa nám narodil Spasiteľ,
Mesiáš a Pán.

Dnes sa Slovo stalo Telom,
prišlo medzi nás.
Môžeme ho vidieť
v čistých dlaniach detí.
Môžeme ho počuť
v piesni vianočnej.
Môžeme ho cítiť
v oku, ktoré svieti.
Môžeme ho prijať
v láske. On je v nej.

Dnes sa Slovo stalo Chlebom,
prišlo medzi nás.

Môžeme ho vidieť
v plienkach hostie.
Môžeme ho počuť,
keď sa ozve zvon.
Môžeme ho cítiť,
hoci skrytý je.
Môžeme ho prijať
v Chlebe. V ňom je on.

Dnes sa Slovo stalo tebou,
prišlo medzi nás.

Môžeme ho vidieť
vždy, keď prichádzaš.
Môžeme ho počuť
z tvojich čistých slov.
Môžeme ho cítiť,
ak ho v sebe máš.
Môžeme ho prijať
v tebe a s tebou.

Judáš

(1981, A. L. W.)

 

Mám myseľ jasnejšiu, čistý pohľad mám.
Dnes už viem, kam sa dá takto zájsť.
Z toho muža skús strhnúť zlatý rám.
Poznáš sám, kam sa dá takto zájsť.
Ježiš,
ty veríš rečičkám,
čo vravia o tebe?
Ty vážne veríš sám,
že večnú pravdu máš?
Len dobro konať chceš.
Veď z toho vyrastieš.
Preniknúť chceš hlbšie,
než môže každý z nás.

Počuj, Ježiš, ako na to hľadím...
Vypočuj ma. Ja ti dobre radím.
Pamätáš? Som tvojou pravou rukou celý čas.
Vidím, že sa s ohňom hráš.
Už veria, že si Mesiáš!
Zbadajú sa. Bude z toho blamáž.

Spomínam si... keď to začínalo.
Nič o Bohu... Stačilo ti málo.
A uver mi, môj obdiv ku tebe tým nekončí.
Lež všetko, čo dnes rozprávaš,
už celkom iný zmysel má.
Budú vravieť všetci, že si klamár.

Nazaret, tvoj slávny syn
mohol zostať neznámym.
Ako otec, aj on mal tesárom byť,
truhly, stoly dubové
robiť v dielni otcovej.
Bez poplachu, sklamaní mohol si žiť.

Počuj, Ježiš, prečo o rod nedbáš?
Pôda pod nami nie je pevná.
Nezabúdaj, že nás okupujú mnoho dní.
Obávam sa zástupov.
a všetkých našich silných slov.
Rozdrvia nás. Nesmieš ďalej ísť.
Nesmieš ďalej ísť.

Počuj, Ježiš, moje varovanie.
Vieš, že nechcem život stratiť. To nie!
Smutne pozerám, že šance slabnú každou hodinou.
Zostal slepým národ náš.
Už sú pobožní až-až.
Bol si dlho krásny. Dnes už nie. Ó, nie!

Počuj, Ježiš, moje varovanie.
Vieš, že nechcem život stratiť. To nie!
Tak čo je? Čo je?! On ma nechce počúvať!
No tak počuj! Počúvaj ma!
Počuj! Počúvaj ma!
No tak počúvaj!

Čo to je

(1981, A. L. W.)

 

apoštoli: Čo to je? Čo sa deje, povedz nám!
Ježiš: Čo vás je potom dnes?!
Máte strach o budúcnosť,
chcete poznať ďalšie dni.
Každý deň má trápení dosť.
Teraz dbajte o dnešný.
apoštoli: Čo to je? Čo sa deje, povedz nám!
Ježiš: Ó, je!
Poznám a môžem uviesť ľudí.
Poskytnúť fakty vám.
Áno, to môžem.
Viem, viem, kam sa práve chystám.
apoštoli: Kedy chceš do Jeruzalema ísť?
Ježiš: Čo vás je po tom dnes?
Posadlí ste bojom o čas
a bojíte sa nešťastia.
Skúste hľadať cestu správnu.
Pochopíte viac než ja.
apoštoli: Čo to je? Čo sa deje, povedz nám!
Mária M.: Môžem ti osviežiť tvár?
Ježiš: Krásne, je krásne.
Ja to cítim.
Fajn.
Je to tak krásne.
Mária, som tak rád.
Vy tu vediete reči,
kedy, ako, kto a kde.
Len Mária mi dáva,
hm, čo je práve potrebné.
apoštoli: Čo to je? Čo sa deje, povedz nám!

Je pre mňa záhadou

(1981, A. L. W.)

 

Judáš: Je pre mňa záhadou a zvláštnosťou, že
človek ako ty,
tu tratí čas
so ženou márnivou. Hm.
Hej, dobre chápem to, že túžiť môže,
ale vlasy hladiť
a bozkávať?
To nie je čistou hrou!
Nevidím viny na jej vyznaní,
ale neladí to s tým,
čo učíš zástupy.
Aj sama uznať musí, ak ju odmietneš.
Stačí im malý dôvod nájsť
a hneď sme zatknutí.
Ježiš: Kým ste, že ju chcete súdiť?!
Kým ste, že ju tupíte?!
Nechajte ju! Nie je zlou.
Nechajte ju samu so mnou!
Ak ste dosť čistí,
kamene hádžte!
Ak nie ste čistí,
pokoj jej dajte!

Prečo hlúposť vo vás vrie
ja márne skúšam na to prísť.
Ale tým sa málo trápite,
odkiaľ som, kam sa chystám ísť.
apoštoli: Mýliš sa! Naozaj, mýliš!
Čo je to za reč?!
Ježiš: Nikto...
Nikto veru.

Je to dobré

(1981, A. L. W.)

 

Mária M.: Nesmieš sa tým trápiť, nemôžeš tak myslieť.
Problém, čo ťa trápi, ó, nepoznáš.
Je to dobré. Áno, je to pekné.
Nech Ti spánok vkĺzne do oči.
Aj bez Teba svet sa otočí.
Túto noc nechaj nás,
nechaj tak všetko a tíško spí.
ženy: Je to dobré. Áno, je to pekné. Áno.
Mária M.: Spi. Môžem ťa tíšiť, uspávať a hladiť.
Osviežim ťa myrhou. Ó, pocítiš,
Je to dobré. Áno, je to pekné.
Tento svieži balzam schladí žiar.
Horúčku, čo páli tvoju tvár.
Tíško spi. Nemysli
na dnešný večer, len tíško spi.
ženy: Je to dobré. Áno, je to pekné. Áno.
Judáš: Hej, žena, ten tvoj balzam,
tak vzácny, tak dobrý,
mal splniť sny úžasné.
Čo plýtvaš, pýtam sa.
Získať sme zaň mohli
snáď tristo kusov striebra. I viacej.
Pre tých, čo sú biedni...
Patrí im to viac, než vlasom, nohám, ktoré ním hladíš.
Mária M.: Nesmieš sa tým trápiť,...
ženy: Je to dobré. Áno, je to pekné. Áno.
Ježiš: Netrápi vás iste, či môžeme zvrátiť nepriaznivé pomery.
Vždy nájdete biednych dojímavo trpieť a lákavým snom veriť.
Váš poklad je nie tu.
Pochopte tú vetu.
Ja mám ísť
a vám z tvárí úsmev sa stratí.
Mária M.: Spi. Môžem ťa tíšiť,...
ženy: Tíško spi. Nemysli na dnešný večer, len tíško spi.
Mária M.: Nechaj nás, nechaj. Tíško spi.
ženy: Je to dobré. Áno, je to pekné. Áno.

Veľkňazi

(1981, A. L. W.)

 

Annáš: Dobrý Kajfáš, už kňazi čakajú...
Farizeji služby ti núkajú.
Kajfáš: Ach, pánovia, vy viete, čo vám chcem.
Čas uteká. Pozrime na problém.
zástup: Hosana, Superstar!
kňaz1: Čujete, páni, ako blázne zástup v uliciach!
Zopár trikov s chorým, hneď je mesto na nohách.
kňazi: Zničí národ náš!
zástup: Júdsky kráľ! Superstar!
Vážne si ním, či sa nám len zdá.
kňaz2: Ten náš muž je práve v meste. Stále podniká.
A národ celý za ním beží, z rúk nám uniká.
kňazi: Zničí národ náš!
zástup: Júdsky kráľ! Superstar!
Vážne si ním, či sa nám len zdá.
kňaz2: Pozri, Kajfáš, kráčajú kolo nás.
kňaz1: Rýchlo, Kajfáš, zavolaj rímsku stráž!
Kajfáš: Nie, nie. Ja dôkladným spôsobom chcem riešiť tento problém.
Annáš: Čo s ním a s tým, čo tu spôsobil zázrakmi hrdina, mág - Ježiš Nazaretský.
kňaz2: Bez vojska, reči, bez bitky, hesiel.
Kajfáš: Hovorím vám, je nebezpečný.
Annáš: Nesmie tu stvárať, čo sa mu páči.
Kontrolou vzbúrencov nepotlačím.
kňaz2: Sotva to pôjde, keď má pre nich kúzlo. Pre tento národ je jedničkou on.
Kajfáš: Mám zlú predtuchu, páni.
Ak vyhlásia kráľa, to nám vytkne Rím.
Pár dní, útok a zánik.
A vyhubia národ, aj nás spolu s ním.
Vyhubia národ, aj nás spolu s ním.
kňazi: Aj nás, aj nás, aj nás, spolu s ním.
Kajfáš: A vyhubia národ, aj nás, spolu s ním.
kňazi: Aj nás. Aj nás, aj národ. Aj národ, aj nás, spolu s ním.
kňaz2: Čo robiť s bláznivou Ježišomániou.
kňaz1: Ako s ním jednať, keď tesár je pán?
kňaz2: Kedy sa známym stal pôvod tej drámy?
kňaz3: On prerástol Jána. A kedy ho krstil Ján.
Kajfáš: Hlúposť! Zmýšľate trápne.
My máme cieľ: Chceme nájsť cestu z kríz.
Skúste riešiť vec rázne:
Tak ako šiel Ján, aj on má na smrť ísť.
Ako šiel Ján, aj on má na smrť ísť.
kňazi: Preč s ním! Preč s ním! On má na smrť ísť.
Kajfáš: Ako šiel Ján, aj on má na smrť ísť.
kňazi: Preč s ním! Preč s ním! On má ísť. On má ísť. On má na smrť ísť.

Hosana

(1981, A. L. W.)

 

zástup: Hosana, hejsana, sana, sana, ho,
sana, hejsana, hosana!
Ježiš! Ježiš! Hej!
Tak sa pousmej!
Sanaho, sana, hej, Superstar!
Kajfáš: Zakroč, už je toho dosť!
Veď to je vlastne vzbúra.
Aj ich heslá sú dosť prehnané.
Tento hlúpy zástup nech už svoje spevy skončí!
Toto nestrpím! To teda nie!
zástup: Hosana, hejsana, sana, sana, ho,
sana, hejsana, hosana.
Ježiš! Ježiš, vraj
s nami je "naj"!
Sanaho, sana, hej, Superstar!
Ježiš: Snáď nemyslíš, že ich umlčíš...?
Sotva niekto túto radosť stlmí.
Ak každé ústa stíchnu,
jasot bude ďalej silnieť.
Zo skál a kameňov spev bude znieť:
zástup: Hosana, hejsana, sana, sana, ho,
sana, hejsana, hosana.
Ježiš! Ježiš môj,
kedy začneš boj?
Sanaho, sana, hej, Superstar!
Ježiš: Váš spev nech znie,
ale pre mňa nie.
Blažení ste. Chválospev vám patrí.
Veď Božie kráľovstvo je otvorené pre tých,
čo zvládnu trápenie
a znesú kríž.
zástup: Hosana, hejsana, sana, sana, ho,
sana, hejsana, hosana.
Ježiš! Ježiš môj,
začni! Začni boj!
Sanaho, sana, hej, Superstar!

Šimon Horlivec

(1981, A. L. W.)

 

zástup: Kriste, ja ťa mám rád!
Mával som Ti, vieš?!
Verím, že si Bohom! Vážne!
Povedz, že ma chceš...

Ježiš môj, s Tebou som!
Mňa sa dotkni, Ježiš!
Na tvojej strane som.
Pobozkaj ma, Ježiš!

Šimon: Kriste, snáď tento dôkaz Ti stačí,
že to ide, že máš aspoň toľko síl,
ako smrad, čo z Ríma sem sa tlačí
ľudu prináša veľa ťažkostí.
zástup: Ježiš môj, s Tebou som!
Mňa sa dotkni, Ježiš!
Na tvojej strane som.
Pobozkaj ma, Ježiš!

Kriste, ja ťa mám rád!...

Šimon: Máš ich tam cez päťdesiattisíc.
všetci: Veľký zástup!
Šimon: Lásku k tebe každý má.
všetci: Má, má, má.
Šimon: Každý z tých päťdesiattisíc
tak rád tvoj rozkaz vykoná.
všetci: Povedz nám ho!
Šimon: Zástup poddaných ti verí.
Len sem-tam mu pripomeň Rím.
Získaš si trón s plnou mocou.
Vyhráš! Ubránime pôdu otcov.
Získaš si vládu dokonalú.
všetci: Získaš si vládu!
Šimon: A stálu a stálu a stálu.
všetci: Stálu a stálu!
Šimon: Získaš si vládu dokonalú.
všetci: Získaš si slávu!
Šimon: A stálu a stálu a stálu.
všetci: Stálu a stálu!
Šimon: Získaš si vládu. Získaš si slávu.
všetci: Získaš si vládu!
Šimon: Získaš si vládu. Získaš si slávu.
všetci: Získaš si slávu!
Šimon: Je, je, je, je!... Hej!
všetci: Na veky vekov.
Šimon: A...
všetci: men.

Chudák Jeruzalem

(1981, A. L. W.)

 

Ježiš:
Nikto z vás, Šimon,
nik z päťdesiattisíc,
z Rimanov, či zo Židov,
dvanásti s Judášom,
zákonník, ani kňaz,
ani Jeruzalem chudák
nepozná, čo vláda je.
Nepozná, čo sláva je.
Nepozná nik z vás.
Nepozná nik z vás.

Kiež ty sám vieš, čo ja viem, ach, môj Jeruzalem...
Tíško si spíš,
pravdu nehľadáš.
Pravdu nehľadáš.
V hlave tisíc problémov nosíš, môj Jeruzalem...
Nechceš zhynúť,
no zrátané dni máš.
Už zrátané dni máš.

Pilátov sen

(1981, A. L. W.)

 

Pilát:
Mal som sen s mužom galilejským.
Bol veľmi čudesný...
Viem, tento typ sa často nestretá.
Čudný pri mne stál.
Žiadam: Vrav. Tak vrav, čo sa robí.
Začal si to sám?
No on mlčí...
Ja otázku mu dám,
no slov sa nedočkám.

Náhle sa zástup zlý
a zrádny zhromaždí.
Hnevá ich ten človek.
A hneď ho prepadli...
...a už ich nevidím.

Potom zástup stomiliónov
plačú, ľutujú,
aj moje meno často skloňujú,
smrť na mňa zvaľujú.

Chrám

(1981, A. L. W.)

 

kupci: Zbaľte to, ja som lacnejší.
Vstúpte k nám, my sme najlepší.
Víno náš podnik ponúka.
Tento vták - istá záruka.
Povedzte cenu, všetko mám.
Kupujte, čas nám uteká.
Dávam vám isté úroky.
Kúpte, kým stačia zásoby.
Krém, čo ženu omladí,
jemné nočné tkaniny,
víno - nápoj radosti,
farba na vaše šediny.

Zbaľte to, ja som lacnejší.
Vstúpte k nám, my sme najlepší.
Víno náš podnik ponúka.
Tento vták - istá záruka.
Povedzte cenu, všetko mám.
Kupujte, čas nám uteká.
Dávam vám isté úroky.
Kúpte, kým stačia zásoby...

Ježiš: Chrám môj vždy byť má modlitebňou.
Tu sa schádzajú tlupy lotrov.
Hneď von!

Môj čas sa naplní.
Už len málo dní
Boli to tri dlhé roky...
Veľmi dlhé
Vážne dlhé...

chorí: Pozri sa, chodiť nevládzem.
Pozri sa, skoro nevidím.
Verím, že zdravie rozdávaš.
Pozri sa, ledva hovorím.
Pozri, mám telo krvavé.
Pozri sa, slabé nohy mám.
Verím ti, že mi pomôžeš.
Pozri sa, mešec prázdny mám.

všetci: Tvoj dotyk, Kriste, pomôže.
Tvoj dotyk, Kriste, pomáha.
Tvoj dotyk, Kriste, zachráni
Tvoj dotyk, tvoj bozk. Daj mi, daj.
Ježiš: Vás je veľmi veľa. Nie, dosť už.
Ja som sám a som slabý.
Nie. Uzdrav sa ty sám. Stačí!
Nemám síl...!

Nie, neviem ako ľúbiť

(1981, A. L. W.)

 

Mária M.: Nesmieš sa tým trápiť,
nesmieš na to myslieť.
Problém, čo ťa trápi, ó, nepoznáš.
Je to dobré. Áno, je to pekné.
Ježiš: Nech mi spánok vkĺzne do oči.
Aj bezomňa svet sa otočí.
Mária M.: Túto noc nechaj nás,
nechaj tak všetko a tíško spi.

Nie, neviem ako ľúbiť...
Chcem byť s ním, byť mu blízkou.
Zvláštna som a zmätená.
Posledných pár dní, keď som stále s nim,
sa sama nepoznám.
Nie, nedokážem chápať,
čo to má, čím ma láka.
Viem, je muž. A správny muž.
Ja som dávno mala známosti
a príležitosti.
Mal patriť k nim.

Mám sa ukláňať, skákať, hulákať,
tárať o láske? Svoj cit ukázať?
Ja nechcem takou cestou ísť!
Ktovie, čím to je?

Viem, že vyzerá to smiešne.
Mohlo to skončiť veľmi trápne.
Mám svoj svet. A opäť som
tichá, kľudná,
nie bláznivá.
Už končí hra a show.
Chcem zostať s ním.

Nie, nechcem takou cestou ísť!
Ktovie, čím to je?
Keď vravel, že ma má rád,
bolo mi veľmi zvláštne.
Som zmätená... a bezmocná.
A túžim ísť... Nič nevidím.
Som láskou zmámená.
Chcem zostať s ním.
Mám rada. Viem... Ja milujem.

Judáš

(1981, A. L. W.)

 

Judáš: Keď teraz viem, že je koniec zábavy,
aj mňa sa týka ten váš problém špinavý.
Veď práca, ktorú pre vás robím, chce svoj čas.
No zvažoval som tieto veci zas a zas.
Ja nerobím to pre svoj prospech, vážne nie.
A nerozmýšľam o nijakej odmene.
Snáď ma ľudia
neodsúdia.

Som tu, lebo podľa môjho názoru
Ježiš stratil nad tým všetkým kontrolu.
A okrem toho viem, že Ježiš stráca cieľ.
Sotva tuší, s akou vecou k vám som šiel.
Ja nerobím to pre svoj prospech,...
Annáš, ty si priateľ múdry, výrečný.
Kajfáš, ty mi veríš. Vieš... nie som zlý.
Čo sa musí robiť, kam to môže zájsť,
to nepredvída azda nik viac okrem nás.
Ja nerobím to pre svoj prospech,...
Annáš: Netráp sa. Vstávaj a zanechaj výčitky.
Len niekoľko zpráv máš nájsť pre súdnu sieň.
Kajfáš: Dokumenty mám. Teraz už iba zatknúť ho.
Ja poznám zákon, ty jeho deň.
Annáš: Ak pomôžeš, neboj sa, odmena príde.
Kajfáš: Ihneď ti striebro na ruku dám.
Len najprv nám prezraď, kde vojsko ho nájde.
Annáš: Tak, aby bol sám.
Kajfáš: A neujde nám.
Judáš: Nechcem peniaze za krv!
Kajfáš: Ó, o to sa nejedná. Ja aj na to mám.
Judáš: Nechcem peniaze za krv!
Annáš. No azda ich nenecháš... Však rozhodni sám.
Kajfáš: Rozmýšľať o všetkom aj potom stačí.
Ak chceš, tak chudobným almužnu dáš.
My o tvojich motívoch a pocitoch vieme.
Nie za krv ti platím. Len tak... Tu máš... Za námahu dám.
Judáš: Vo štvrtok ho môžete nájsť - ak chcete.
Sám, bez ľudí bude v záhrade getsemanskej.
zbor: Dobrý Judáš, starý Judáš.

Večera

(1981, A. L. W.)

 

apoštoli: Máme svoje trápenia a skúšky. Nežné víno všetko utopí.
Teraz neruš nás. Uvidíme, o čo ide. Dnešný večer vôbec nie je zlý.
Dúfal, že z nás apoštoli rastú... Možno, že sa na to odhodlám.
Potom môžem ísť písať zprávu radostnú a mať slávu, aj keď dokonám.
Ježiš: Koniec bolí, ak ti ho sám tvoj priateľ chystá.
Starajte sa, nech chlieb sa stáva mnou.
Na moju krv nech vám sa víno mení.
Koniec...
To je moje telo, krv, ktorú dnes za vás dám.
Robte to na pamiatku, keď sa zídete.
Beznádejný pohľad, keď vás tu vidím dnes. Trpím, skoro strácam chuť.
Na tvárach vám čítam: Hneď po mojej smrti budete chcieť zabudnúť.
Jeden z vás zaprie ma, jeden z vás ma zradí.
apoštoli: Nie! Kto?! Ako môžeš povedať také niečo?
Ježiš: Peter! Ty ma zaprieš.
Peter: Nie, ja nie!
Ježiš: Zakrátko... Nadránom. Zaprieš ma až trikrát. Ba viem ešte iné: Odíde z vás jeden - z mojich vyvolených - odíde a zradí.
Judáš: Nerob si z nás fóry! Ty vieš dobre, ktorý.
Ježiš: Máš ísť. Na čo čakáš?
Judáš: Ty sám o to žiadaš?!
Ježiš: Chcú to. Tak sa náhli.
Judáš: Nepýtaš sa, prečo?
Ježiš: Nestrácaj čas rečou!
Judáš: Vždy som si ťa vážil. Stačí... Ty si sklamal.
Ježiš: Ty, Judáš, si klamár.
Judáš: Ty sám o to žiadaš. Chceš mať pole čisté.
A snáď som prekážal. Tu máš, ty, Kriste!
Ježiš: Blázon, odíď! Rýchlo! Už choď!
Dosť bolo rečí. Už ťa nepoznám, choď! Choď!!!
apoštoli: Máme svoje trápenia a skúšky...
Judáš: Ty smutný, clivý muž, už nie si lákavý.
Aj krásne ciele preč sú. Si kráľom; kráľom zlým.
No najsmutnejšie znie,
to, že niekto z nás ťa má
ako zviera zranené
dať pred súdny tribunál.
Si trápny mandarín. Ozaj trápny mandarín.
Ozaj trápny, trápny, trápny, trápny. Trápny mandarín.
Ježiš: Odíď. Čakajú.
Odíď! Už čakajú! Rob, čo ti vravím.
Judáš: Na teba sa pozerám, na skutočnosť zlú.
Všetko kazíš. Všetko ti to vykĺzlo z rúk.
Takto sotva splníš to, čo v pláne máš.
apoštoli: Dúfal, že z nás apoštoli rastú...

Getsemany

(1981, A. L. W.)

 

Ježiš:
Nemohol bdieť nikto z vás,
Peter, Jakub, Ján?
Priblížil sa už môj čas.
Peter! Jakub! Ján!

Pred cestou náročnou
dovoľ mi pár slov.
Odober od týchto úst svoj kalich horký, nápoj trpký...
Tvár mi horí. Veď vidíš... a nemusí;
som si istý.
Rád, tak rád som žil.
Dnes som sám, bez síl.
Poslanie som zvládol - uznáš.
Tie tri roky sám ma skúšaš.
Boli dlhé...
Povedz mi, či máš viac takých ochotných.
Mám ísť vziať kríž.
Úrad nechaj tak. Rob so mnou to, čo pomyslíš.
Nech ma trápia, bijú, mlátia, dajú na plecia kríž.
No má to význam, skúšať ma, môj Boh?
A má to význam, trápiť ma, môj Boh?
Zjav tých pár viet.
Budem známy azda viac, než bol som doteraz?
Mohlo by sa vyskytnúť všetko ešte raz?
No má to význam, skúšať ma, môj Boh?
A má to význam, trápiť ma, môj Boh?
Dáš mi dáku náhradu ty sám?!
Má to význam, skúšať ma, môj Boh?!
Má to význam, trápiť ma, môj Boh?!
Kríž! Mám vziať kríž!
Mám na smrť ísť!
Možno tento kríž bude obeť celkom daromná.
Ukáž, že si vládca, vždy prítomný vedľa mňa.
Daj mi poznať dôvody! Aspoň jeden! Nech viem.
Žiadaš veľa! Prečo? Kam? Ako? Nebuď tvrdý! Nie!
Zomriem!
Tvoj plán sa vyplní! Kríž a smrť! Záplava múk!
Život odovzdám do tvojich rúk!
Rád, tak rád som žil...
Dnes som sám, bez síl.
Mám už dosť. Veď sám to vidíš.
Žil som v strachu, že ma zničíš
skôr, než skončím, to čo robím...
čo ty robíš. Ty si to začal!
Plán máš náročný.
No ty sám hýbeš ním.
Prijímam svoj údel krušný.
Daj ma na kríž, znič! Ak musíš
tráp a utráp, zalej krvou tvár
skôr, než to odvolám.

Peter zapiera

(1981, A. L. W.)

 

žena: Tak sa mi zdá, že som ťa...
Áno, už viem.
Aj ty bol si s ním,
s tým zajatým.
Hej, pamätám si tvár.
Peter: To ste sa splietli, pani,
s tým nič nemám.
Ja tam nechodím,
kam chodí on.
To sa vám len zdá.
vojak: Aj ja to viem, že bol si s ním. Mal si stráž.
Vedľa neho si stál. Tak čo zapieraš?
Peter: Nebol som s ním ja nikdy, hovorím vám!
muž: Ba. Na tvoju tvár i ja pamätám.
Peter: Nepoznám ho!

Mária M.: Peter, veď si sľúbil s ním vždy stáť,
aj smrti z rúk ho vziať!
Peter: Už je to márne. Nevidíš?!
Ja nechcem smrť a kríž.
Mária M.: Div. Jak ho mohlo napadnúť,
že naľaká ťa súd?

Tvoj ľud

(1985)

 

Tvoj ľud dnes sa s láskou schádza, Bože náš.
K tebe kráčame, lebo ty si dobrotivý,
k tebe kráčame, ty Pán a Otec Bože náš.

Aj ja chcem tu v úcte stáť, môj Boh a Pán.
Svojim blížnym a tebe slúžiť zo všetkých síl,
plný nádeje ti šepkať: "Otče náš".

Nepokoj vo svete

(1985)

 

Nepokoj na svete trvá, vojny sa nemôžu skončiť.
Istota o pomoc volá, nenávisť slzy chce množiť.

Pokoj svoj dávam vám! Pokoj svoj dávam vám!
Iný než dáva tento svet, tak svojim vraví Pán.

Nepokoj v človeku hlodá, v zábave, pohodlí chce žiť,
vyprahlosť však dušu bodá, nenájde pramienok svieži.

Pokoj kto každý deň množí, v sebe i v rodine, v práci,
ten bude dieťaťom Božím. Boh náš ho požehnať ráči.

Už doznieva

(1985)

 

Kde, Pane, si

(1985)

 

Golgota

(1985)

 

Golgota, Golgota, Golgota!

Tu pod krížom zostávam rád, vplyv sveta sem nepreniká.
Strach, bolesť i žiaľ, sa neznámym stal, keď v slzách si kríž prezerám.

Klince nedržali na kríži, ja viem, ani ľudská zloba, môj Ťa držal hriech!
Klince nedržali na kríži Ťa, viem, iba z veľkej lásky ku mne tam si šiel.

Ja spomínam na slávny deň, keď pod krížom kľaknúť som smel.
Keď, Bože, tvoj Syn ma obmýval z vín, v jas zmenil ten strašlivý tieň.

Klince nedržali na kríži, ja viem, ani ľudská zloba, môj Ťa držal hriech!
Klince nedržali na kríži Ťa, viem, iba z veľkej lásky ku mne tam si šiel.

Dnes hľadím tu na kríž môj Pán, si plný už bolestí, rán.
Však vidím tu moc, čo premáha noc, a od hriechov slobodu dá.


Klince nedržali na kríži, ja viem, ani ľudská zloba, môj Ťa držal hriech!
Klince nedržali na kríži Ťa, viem, iba z veľkej lásky ku mne tam si šiel.

Golgota, Golgota, Golgota!

Dám ti svoju pieseň

(1985)

 

Nová

(1985)

 

Vždy, keď sám

(1985)

 

Spievaj so mnou

(1985)

 

Vieš, prídu dni

(1985)

 

Každý deň

(1985)

 

Každý deň - tak, ako život beží -
silu mám, čo Spasiteľ mi dá.
Svoje dieťa povzbudzuje, teší,
tak ho v smútku tieseň nehlodá.

Božia láska žiadnych hraníc nemá.
Obdarí ma iba dobrom Pán,
poteší ma, keď pod krížom stenám,
povolá ma ďalej k výšinám.

Každý deň je Vykupiteľ pri mne,
milosťou mi ožaruje púť,
keď ma žiaľ a mračno bôľu stihne,
chce i môže svetlo poskytnúť.

Pán Boh sľúbil chrániť svoje dieťa,
nad ním bdie, svoj opatruje ľud.
Jasne Písma zasľúbenia svietia,
vyteká tu živej vody prúd.

Pane, v chvíli skúšok pomôž dúfať,
z Tvojich slov svoj život ďalej žiť.
Nedaj chvieť sa, so strachom sa túlať,
plameň viery pod nádobou skryť.

Z tvojich rúk ja túžim prijať skromne
ktorú dáš mi z vyznačených ciest.
Deň čo deň Ty bývaj, pracuj vo mne,
dám sa k cieľu nebeskému viesť

Keď súmrak

(1985)

 

V mojom srdci

(1985)

 

V mojom srdci zaznie tichý tón
Ježišov mi vraví hlas:
"Neboj sa, veď s tebou stále som.
Zotriem každú slzu z rias."

Ježiš, Ježiš, Ježiš - najkrajšie je z mien.
Splní srdca túžby, keď s nim žijem každý deň.

Život môj bol plný tieňov, tmy,
dedičstvom bol pre mňa žiaľ.
Ježiš struny srdca naladil,
rozozvučal pieseň chvál.

Ježiš, Ježiš, Ježiš - najkrajšie je z mien.
Splní srdca túžby, keď s nim žijem každý deň.

Aj keď zavše desia hlbiny,
cestu skúšky zahalia,
ja ho vierou vidím, viem, že raz
lúče slnka zažiaria.

Ježiš, Ježiš, Ježiš - najkrajšie je z mien.
Splní srdca túžby, keď s nim žijem každý deň.

V jednom sade

(1985)

 

Boh, náš Otec

(1985)

 

Boh, náš Otec, Boh, náš Otec, ty si hodný cti a chvály.
Ty si pravdivý a svätý,
ty si radosť v živote.
Ty si hodný cti a chvály

Ježiš Kristus, Ježiš Kristus, ty si hodný cti a chvály.
Ty si za mňa krvou platil,
cestu k Bohu učil nás.
Ty si hodný cti a chvály.

Svätý Duchu, Svätý Duchu, ty si hodný cti a chvály.
vierou chcem brať z tvojej sily,
z tvojej lásky bezmedznej.
Ty si hodný cti a chvály

Aleluja, aleluja, ty si hodný cti a chvály.
Dvíham hore svoje ruky
a tak chválu ti vzdám.
Ty si hodný cti a chvály.

Kto poradí

(1986)

 

Kto poradí, kde sú tak dobré dievčatá?
Práve takú hľadám, ako bola Ona.
Aby žila ako Ona Bohu blízko,
aby bola Bohom obľúbená,
dobrá matka, dobrá žena
priam tak ako Mária.
Aby mala dušu, ktorá svieti,
aby milovala deti
priam tak ako Mária.

Kto poradí, kde sú tak dobrí chalani?
Hľadám chlapcov, ktorí majú srdcia mužov,
ktorí svoje presvedčenie vedia brániť,
ktorí svojim deťom budú žehnať,
pre ktorých je každá žena
priam tak ako Mária.
Z ktorých budú muži starostliví,
ktorí budú vierou živí
priam tak ako Mária.

Kto poradí, kde mám tak dobru partu nájsť?
Kto poradí, kde mám tak dobru partu nájsť?!
V tomto svet, plnom pretvárky a nudy,
ľahostajných sŕdc a neskrotených vášní.
Preto sedím pokorne tu v chráme,
šeptám prastaré a známe:
Príď, a poraď, Mária!
Aby život mládeže mal cenu,
prosím chválou ovenčenú:
Príď, a pomôž, Mária!

Ty poradíš, veď vieš, kde dobrí ľudia sú...

Svet sníval

(1986)

 

Svet sníval, že príde kráľ
a knieža, čo získa trón.
Ten pocit ho dávno hrial
a pomáhal kráčať tmou.
Len niekoľko rôčkov, niekoľko zím,
čo - na čele s kráľom izraelským -
si zem otcov získa, premôže Rím.
Ten sen mu bol nádejou.
Tak úžasne málo od Boha chcel,
tak príšerne nízko hľadal svoj cieľ,
že hoci sa díval, neuvidel;
a naďalej kráčal tmou.

Svet sníva sny prízemné.
Chce vládu a víťazstvá.
Len málokto z Písma vie,
že Boh iný spôsob má.
On vybral si dievča nazaretské,
on vybral si miesto v poli a v tme,
on vybral si plienky, zvieratá dve,
... a musia mu zúbky rásť.
Až dodnes sa skrýva. Ako už vieš,
len v kráľovstve pravdy vládne aj dnes.
Len v kráľovstve lásky môžeš s ním jesť.
Len deti ho môžu nájsť.

Ten namyslený svet

(1986)

 

Ten namyslený svet frázy strúha
a presvedčiť nás chce, že v nich je pravda.
Keď prehovorí a povie, čo vlastne skúma,
zaraz vieme, že je zlý a zvádza.
Už neuveríme týmto frázam.
Už nepresvedčí nás, aj keď sa zblázni.
Už nedovolíme, aby klamal a zvádzal,
lebo vieme, že je zlý a prázdny.
Nech naše stretko a naša púť
je šancou pre tých, čo tratia chuť.
A spolu s nami nech volať začnú,
že nenecháme sa oblafnúť.
Ty, Božia Matka, stoj vedľa nás.

Ten namyslený svet vieru stíha
a presvedčiť nás chce, že vraj sme tmári.
No z jeho rečí sa žalúdok dvíha,
lebo jeho pravda má sto tvárí.
Už nenaletíme týmto ujcom.
Už neodradí nás, ani keď skríknu.
Už nezatančíme na ich javisku hlúpom,
lebo v tejto hre je hriešna príchuť.
Nech naše stretko...

Ten namyslený svet nádej stráca,
no presvedčiť nás chce o svojich plánoch.
Hneď rozhovorí sa o tom, čo všetko dá sa,
hneď sa strachuje, či príde ráno.
Ten namyslený svet lásku núka
a presvedčiť nás chce, že s nami ráta.
No "za hotové" ťa pre nič dokáže zrúbať,
potom ešte za to súdom dá ťa.
Nech naše stretko...

Skúšaš, kde nájdeš lásku

(1986)

 

Skúšaš,
kde nájdeš lásku
krásnu
a božskú...
V svojom chráme
- internáte -
pri plagáte márne snívaš.
Lásky z diskoték sú trápne plytké.

Strácaš
nádej, že láska
sa dá nájsť...
Ak ťa v chráme nepomýlia
staromódne rúcha sôch,
tak
náš Pán
naplní ťa láskou božskou.

Mária chráni

(1986)

 

Mária chráni!
Mária chráni svoj národ,
svoj národ,
svoj národík skromný a malý.

Lebo Boh si ju vyvolil spomedzi žien
za Matku Pána.
Preto len do jej života vstúpil ten,
čo spásu získa nám.

Mária, z láskou chráň
tých, čo prosia ťa v chráme.
Pros za nich od tejto chvíle,
až kým sa ti vrátia
- po smrti -
späť.
Amen.

Krásny plán

(1986)

 

Krásny plán mal s nami Pán,
kým sme v sebe niesli život svieži,
keď tvoril s láskou ten svet nádherný.

Rozhodol to celkom sám:
V správnom čase príde na svet Ježiš
a nádejou ho usmerní.

A tu sa začala sláva Máriinych dni;
keď svojho Syna Boh dáva nám, ktorí sme zlí.
A Slovo Telom sa stáva - Boh nekonečný.
O tomto tajomstve Pána znie spev anjelský.

Láskavý je ozaj Pán
tým, že dáva ľuďom ženu-Matku,
keď spasiť túži ten svet zblúdený.

Rozhodol, že cez ňu k nám
príde ten, čo dá mu za svet splátku
a víťazstvom ho premení.

A tu sa začala sláva...

Príbehy Márie a Jozefa

(1986)

 

Dávno už minula doba, kedy spolu sa v tom kraji stretli.
No nám o tom svedectvo podá svedok blízky a dôsledne presný.
Keď písal svoj zážitok milý a príbehy vážne a vzletné,
tak Mária s Jozefom vstúpili do hry v krajine galilejskej.

V tých časoch málokto poznal túto dievčinu z biedneho mesta.
Len múry ju chránili od zla, ale rástla tam krásna a čestná.
Keď dievčatko stáva sa ženou, jej snúbenec Jozef už čaká.
Chce do chrámu pred Boha ísť aj s ňou, ale plán boží ho naľaká.

Snáď to už niekto aj pozná, hoci skrýva a chráni to v duši,
že zvláštne sú zásahy Boha, lebo zákony prírody ruší.
Keď Mária dieťatko nosí a nie je to dielo ich oboch,
tak Jozef chce snúbenke vrátiť sľub. Až sa k otcovstvu priznáva Boh.

Známa je príčina, ktorá oboch nútila túlať sa, blúdiť:
Ten prípis, čo poslali zhora, aby sčítali zástupy ľudí.
Čas pôrodu stále sa blíži, no zákon tu výnimky nemá.
To Máriu s Jozefom núti ísť do ich rodiska - Betlehema.

Málokto priateľov ráta. No len v núdzi si priateľov poznáš.
Tá zásada bola vždy platná. Tak je táto časť príbehu hrozná.
Veď v závere únavnej púte, keď Boží Syn dýchať sa učí,
niet nocľahu. Zbytočne blúdil v tme, iba zvieratá dýchajú s ním.

Láska len s námahou rastie, lebo skúpi je málinko prajú
a hlúpi jej závidia šťastie, preto v zárodku útočia na ňu.
Aj Herodes - vládca a líška - sa o svoje miestečko klepal.
Tak Mária s Jozefom skrýva sa, aby dieťatko nezabil kráľ.

Môže byť hocikde dobre, ale najlepšie doma sa vodí.
To cítiš, ak vrátiť sa môžeš, keď si násilne musel preč odísť.
Aj oni tam v cudzine žili, kým Herodes neskončil v hrobe.
Až potom sa s mládencom vrátili. Ježiš rástol a v múdrosti zrel.

Dávno už minula doba, kedy spolu sa v tom kraji stretli.
No nám o tom svedectvo podal svedok prísny a dôsledne presný.
Aj naďalej sústavne písal a v príbehu dôsledne hlási,
že Mária s Jozefom stiahli sa. Hlavnou postavou stáva sa Syn.

Dávno sa písalo

(1986)

 

Už dávno sa písalo: "To je povera".
Tak hľaďte, len hľaďte, máme ho v dušiach!
Vraj teraz iná doba príde.
Tak hľaďte, len hľaďte, máme ho v dušiach!
Vraj veria len tí, čo spadli s neba.
Tak hľaďte, len hľaďte, máme ho v dušiach!
Vraj nikto nikde ho nikdy nevidel.
Tak hľaďte, len hľaďte, máme ho v dušiach!

Keď dvaja-traja sa pre mňa zídu
- tak hovorí náš Pán -
som s nimi aj ja. A presvätý Duch
v nich postaví svoj chrám.

Už dávno sa písalo "S tým je koniec".
Tak hľaďte, len hľaďte, máme ho v dušiach!
Veriť v Krista nie je módne.
Tak hľaďte, len hľaďte, máme ho v dušiach!
Písmo zbierkou nezmyslov je.
Tak hľaďte, len hľaďte, máme ho v dušiach!

Keď dvaja-traja...

Daj mi ľútosť

(1986)

 

Daj mi ľútosť...
Už sa vzdávam...
Je to trápne,
keď sa búrim.
Daj mi vieru...
To sa stáva,
že sa láme
pýcha a sláva.

Pane, daj mu,
o čo žiada.
Len tvoja priazeň zaháňa smútok.
Vypočuj ho,
prosíme skromne.
Všetci spievame vesmírnu ľútosť.

Daj mi nádej,
že sa môžem
k tebe vrátiť,
aj keď zlýham.
Daj mi lásku,
s ktorou zvládnem
cestu spásy
- cestu kríža.

Pán má prísť k nám

(1986)

 

Pán má prísť k nám!
Vravel to sám.
Nejeden dôkladne spozná,
že jeho cesta je hrozná.
Prestane pánom kvinúť.
Viečka sotva sa od hanby zdvihnú.
Ľútosť naveky hodnotu stratí.
Súd je definitívne platný.
Neodvoláš, nezmeníš.

Pán má prísť k nám!
Vravel to sám.
Nejeden až potom zistí,
že jeho život je čistý.
Problémov Pán ho zbaví.
Nájde pokoj a priateľov pravých.
Viem, že o tom, čo prichystal Kristus,
máme predstavu naozaj hmlistú.
Veď sa dočkáš, uvidíš.

Si Ježišovou maminkou

(1986)

 

Si Ježišovou maminkou
a Jozefovou snúbenkou
a Otec nebeský to chcel,
čo oznámil ti Gabriel:
Že Ježiš bude Boží Syn,
že všetko musíš prežiť s ním,
že on nás pravdu naučí
a večný život zaručí.

Som ozaj veľmi rád,
že vieš o svojej mame v nebi, že sa často porozprávaš s ňou.
Tak poďme, kamarát,
a prihovor ku nej sa mnou - že je dobrá - touto pesničkou:

Mária, chráň nás, keď zlý svet,
keď zlý svet nás zvádza.

Si najlepšia zo všetkých mám.
Si pri mne všade, kde sa hrám.
Aj keď ja spím, ty nezaspíš
a rada máš aj ostatných.
Pros, nech mi Ježiš odpustí,
keď niekedy som nechutný.
Daj deťom československým,
nech čím skôr spoznajú sa s ním.

Nech v našich rodinách
sa žije ako vtedy dávno u vás v nazaretskom súkromí.
A nech sa v novinách
a knihách, rozhlase a telke iba pravda o vás hovorí.

Mária, chráň sa, keď zlý svet,
keď zlý svet ťa zrádza.

Sto textov

(1986)

Text tejto pesničky vyvolal mnoho námietok. Myslím, že som pri ňom porozumel, že každé slovo, vypovedané o takej skvelej žene, akou bola Mária, je len slabým "odvarom" skutočnosti. Text pochopí len ten, kto má v sebe dostatok pokory. Je vyjadrením môjho postoja a názoru o všetkých pesničkách tohto "pásma".

Sto textov a tisíce nôt
a šnúra akordov znie...
A zástupy pútnikov...
Koľko ich spieva,
len sám Pán vie.
Tie piesne sú trápne
a nútia ma hovoriť:
"Nie, nie, nie!"

Už viem, že sa márne snažia.
Už viem,
že sa márne snažím i ja.
Tak zriekam sa slov.
A môj chválospev skrátim na
"Mária".

Stop krásnym a prázdnym slovám!
Nech riekanky zhĺtne história.
A národ, čo túži ju chváliť,
nech spieva len
"Mária".

Stráca sa nám

(1986)

 

Stráca sa nám;
to náš zrak ho stráca.
Šiel tam, kam šiel.
Nás čaká práca.

Máme hlásať ten zvláštny prípad:
Šiel, no v nás, v nás stále dýcha.

Stráca sa nám
ten náš Pán,
stráca...
Máme však ísť
a máme ho hlásať.

Ver, príde deň, tvoj zázračný deň;
Duch zavanie a viac neodíde.

Pôjdeš hlásať náš zvláštny prípad:
Šiel, no v nás je, v nás stále dýcha.

Tak to je

(1986)

 

Tak to je, tak to býva
(kto chce, ten to sám dobre chápe):
Mal so strach, tak som skrýval,
že viem, s kým ísť.

Nie, už to nejde, dámy a páni.
Dosť bolo bázne. Krížia sa plány.
Smer tejto hry je priamy a známy:
Mať svoju česť a vieru si chrániť,
zrieknuť sa výhod, chvály sa vzdávať,
Len Bohu spievať "Chvála a sláva".
Viem, že sa ľahšie s prúdom pláva.
Mám svoju vieru. Aj to sa stáva.

Tak to je, len sa zmierte s tým,
že márne ma skúšate zlákať.
Mám totiž program veľmi príjemný
a viem, s kým ísť.

Nie, už sa nejdem skláňať a tváriť,
zmietať a skrúcať, žiadať a chváliť.
Snáď začne búrka... zídu sa chmáry...
Pôjdem za svetlom. Zriekam sa žiary.
Vraj treba žiadať súhlas... to áno...
schválenie dáva ten, čo je Pánom.
Núkate miesto, núkate plat. To
on všetko dáva: miesto i zlato.

Tak to je, tak to býva
(kto chce, ten to sám dobre chápe):
Už sa viac nedá skrývať,
že vieš, s kým ísť.

Si tichý

(1986)

 

Si tichý, a predsa voláš všetkých k sebe domov.
Prišli sme, aj dnes s nami rátať smieš.

Tak ako v časoch starých,
zástupy pravdy chtivé,
Schádza sa Tvoj ľud znova,
chce počuť Slovo živé.

Si tichý, a predsa voláš všetkých k sebe domov.
Prišli sme, aj dnes s nami rátať smieš.

Tu nieto žiadnych ulíc,
máme len jeden stolík,
lásku a Tvoje Telo,
čo všetkých v jedno spojí.

Si tichý, a predsa voláš všetkých k sebe domov.
Prišli sme, aj dnes s nami rátať smieš.

Že zhrešil som, viem

(1986)

 

Že zhrešil som, viem.
Že zhrešil som, viem,
môj Pán.
Zotri môj hriech.
Zotri môj hriech,
môj Pán.
A milosť mi vlej
a milosť mi vlej do rán,
môj Pán.
...
Zotri môj hriech
a milosť mi vlej do rán,
môj Pán.

Sláva

(1986)

 

Aleluja

(1986)

 

Len s láskou

(1986)

 

Keď trpíš
a to, čo veľmi bolí
sa vypovedať nedá,
aj rozum nemo stojí.

Až vtedy
tak troška vtedy spoznáš,
čo Ježiš dostal od nás
a čo dal na oltár.

Len s láskou,
len s veľkou láskou,
len s láskou je možné niesť tento kríž.
Svet nikdy nedokáže chápať
cenu lásky obetovanej.

Je dobré,
ak prikázania poznáš,
ak o dobro sa snažíš
a všetkého sa vzdáš.
To všetko
sa vo večnosti cení,
no viac, než všetko iné
je bolesť prežitá.
Len s láskou,
len s veľkou láskou,
len s láskou je možné niesť tento kríž.
Svet nikdy nedokáže chápať
cenu lásky obetovanej.

Svätý

(1986)

 

Otče náš

(1986)

 

Ty, Baránok Boží

(1986)

 

Ty, Baránok Boží, ktorý hriešnikom hriech z duše snímaš,
nuž odpusť hriech aj nám.

Ty, Baránok Boží, ktorý hriešnikom hriech z duše snímaš,
nuž odpusť hriech aj nám.

Ty, Baránok Boží, ktorý hriešnikom hriech z duše snímaš,
daj aj nám svoj pokoj.

Je krásne ísť

(1986)

 

Je krásne ísť a rozdať viac než káže zvyk
a v dávaní sa tešiť, dávať kým nik nevidí.
Ráno vstať a vidieť úsmev v tvári brata,
nájsť ho tam aj večer skrášlený. Keď cez deň trápenie ho očistí.

Hej, Bohu vďaka nech znie,
hej, Bohu vďaka, že prišiel k nám, nie je to zlé.

Je krásne hlásať všetko, čím sa náš Boh blysol
z lásky k nám a že ju stále k nám a k svetu má.
Dá sa zvládnuť život, dá sa znášať bolesť
s nádejou, že zbierka prísľubov, čo nechal v písme Pán, je pravdivá.

Hej, Bohu vďaka nech znie,
hej, Bohu vďaka, že prišiel k nám, nie je to zlé.

Je krásne šíriť svetom túto slávnu zvesť, že
Pán je láska a že láskou stále žije v nás.
Nádherné je poznať, nádherné je učiť
krásnu zvesť, že Ježiš práve nás si vybral, práve v nás chce bratov nájsť.

Hej, Bohu vďaka nech znie,
hej, Bohu vďaka, že prišiel k nám, nie je to zlé.

Bol to Ján

(1987)

 

Ozvalo sa v zhromaždenom ľude:
Čo len čo z toho chlapca bude?
Lebo ruka Pánova bola jasne s ním.

Vyšiel na púšť v rúchu z ťavej srsti.
jedol med a kobylky, vodou ľudí krstil.
Ohlasoval pokánie hlasom prorockým.

Neďaleko Jordána
chystal cestu pre Pána.
Bol to Ján,
prorok Ján.

Ozýva sa v zhromaždenom ľude:
Kam to speje? Čo len z toho bude?
Lebo ruky ľudské ničia tento svet.

Prešiel čas, no stále sa to stáva
ako vtedy: Jánom padá hlava.
V našej dobe miesta pre prorokov niet.

Ďaleko je Jordán a
zabudli sme na Pána.
Zomrel Ján,
prorok Ján.

Ovečka

(1987)

 

Ľudia už dávno zabudli.
Myslia len na svoje trápenia.
Čo bolo, bolo; skončilo.
Nič na tom nezmenia.
Len - občas - krátka pesnička
obzrie sa úchytkom kúsok späť,
o časoch dávnominulých
vypovie zopár viet.

Ale púšť sa tomu bráni,
tichý nápev prehluší.
Len čo skúsiš spievať, dá ti
piesok do úst a do uší...

Preto len dávne proroctvá
hovoria, ako raz blúdila
a hľadala cieľ svoj vzdialený,
ovečka bohumilá.
Bolo to dávno, pred vekmi,
v kraji, kde zriedkavo páli mráz.
Život bol - zdá sa - pomalší
a ináč sa rátal čas.

Išla púšťou... Sucho v ústach.
Veľa síl ju život stál.
Nikde nič... len piesku spústa.
Človek by to už najradšej vzdal.

Kdekto sa vzdáva, nech ísť,
stojí a odmieta trápenie.
Nevie, že boj je vyhratý...
Ovečka tá to vie.

Pokorne kráča životom,
statočne drží sa príkazov.
Verí, že nájde Kanaán
- krajinu víťazov.

Roky plynú

(1987)

Naivní naivne čakajú, že sa narodí ešte raz.

 

Roky plynú, túžba sa neplní.
Nádej je ustatá a krôčky sú nesmelé.
Chcel si nájsť hviezdu a Betlehem,
dieťatko v jasličkách a Vianoce veselé.

Ako malý túžil si po iných;
tých, čo ťa oblažia a lásku ti donesú.
Unavený vieš, že sa nedočkáš.
Dávno už neprosíš. A Vianoce? Kdeže sú...!

Tak sa zastav a nájdi si tichý kút.
Stíchni a počúvaj, napínaj si uši,
lebo Vianoce, hviezda a Betlehem,
láska a Boží Syn žijú v tvojej duši.

Ticho rastú, tíško si spinkajú.
Krásne a nevinné čas pôrodu čakajú.
Roky plynú, Strácame mnoho dní.
Míňame po drobných náš život neplodný.

Tak sa zastav a nájdi si tichý kút.
Stíchni a počúvaj, napínaj si uši,
lebo Vianoce, hviezda a Betlehem,
láska a Boží Syn žijú v tvojej duši.

Ticho rastú, tíško si spinkajú.
Krásne a nevinné čas pôrodu čakajú.
Roky plynú, Strácame mnoho dní.
Míňame po drobných náš život neplodný.

Už je čas

(1987)

"Svitá" aj v živote jednotlivca.

 

Už je čas!
Kráľovstvo sa stále blíži medzi nás.

Úzka je brána doň.
Bohatý tam sotva vstúpi.
Ak nechceš stáť iba von,
tak si zrátaj, čo máš,
rozdaj svoje bohatstvá,
lebo už je čas.

Kráľovstvo sa stále blíži medzi nás.

Nie, nestačí mať rád.
Ak si k zemi pripútaný,
máš už svoj smiešny plat.
Tak si zrátaj, čo máš!
Iného sa nedočkáš,
lebo už je čas.

Už je čas!
Kráľovstvo sa stále blíži medzi nás.

Cítiš a vieš už dnes,
že si plnou hrsťou strácal.
Skús ešte posledný rez:
Zrátaj svoje bohatstvá,
rozdaj, čo sa ešte dá,
lebo už je čas.

Svitá

(1987)

Prorocké slová o svitaní.

 

Svitá tak ako vždy, keď slnko vstáva.
Je koniec tme.
Denne sa odohráva
to krásne vstávanie.
Rodí sa nejasné... Len občas tiene
ťa môžu miasť.
V tieňoch však nezablúdiš
a láska dá sa nájsť.
Iba ten, kto ozaj chce, sa stáva zlým.
Kto sa v blate hrabe, ten je hnusný.
Zloba potom jeho oči zastrie, zakalí,
hnus - ak sa mu dá - tak ho uspí.

Aj keď ľudia často slepí sú,
zadriemali snáď,
nepoznajú jeho adresu,
malý Boh - to chlapča - má ich, má ich, má ich rád.
Aj keď ešte leží v perinkách
a nedokáže stáť,
jeho svetlo práve vychádza.
Malý Boh - to chlapča - žiari. Žiari, žiari v tmách.

Svitá tak ako vždy. Už z hrobu vstáva!
Je koniec tme.
V omši sa odohráva
to krásne vstávanie.
Tratí sa nejasné... Len občas tiene
ťa môžu miasť.
V tieňoch však nezablúdiš
a lásku môžeš nájsť.
Iba ten, kto ozaj ide, nájde cieľ.
Kto chce poznať svetlo, toho čaká.
Ono potom jeho duši šťastie prinesie.
Tma ho nikdy viac nenaľaká.

Aj keď ľudia často poklesnú,
nedokážu stáť,
vyberú si občas cestu zlú,
malý Boh - to chlapča - má ich, má ich, má ich rád.
Aj keď o tom mlčia v rozhlase,
zadriemali snáď,
rozumnejší už sú na trase.
Malý Boh - to chlapča - im žiari. Žiari, žiari v tmách.

Prečo ty, mamka

(1987)

V tejto piesni mi rezonuje "Ježiško, prines mi mamu" a myslím, že je akýmsi jej pokračovaním.

 

Ústa mlčia,
ale dušu drása,
že sa ti mohol narodiť syn.
Krátko, tak krátko ukrýval sa.
A sotva tušil, čo sa stane s ním.
Neprišiel na svet,
hoci - ako zdá sa -
bol by to azda niekam dotiahol.
Obludný nápad,
rýchly zásah...
Obetným stal sa operačný stôl.
Spomeň si, mama, na Herodesa.
On nemal skalpel,
tak vraždil mečom.
No on sa bál, že niečo stratí,
no prečo ty, mamka,...?
Prečo?

Ona si žije,
celkom dobre spáva.
Tak jej to pripomeň, že je stále v tom.
Že jej syn volať
nikdy neprestáva,
aj keď už leží v hrobe hromadnom.
Hoci mu nikdy
nezapáli sviecu.
Oheň ju bude páliť vždy a dosť.
Na dieru v duši
lieky nie sú.
Iba Boh môže opraviť ten most.
Spomeň si, mamka, na Herodesa.
On nemal skalpel,
tak vraždil mečom.
No on sa bál, že niečo stratí,
no prečo ty, mamka,...?
Prečo?

Už visí

(1987)

Text začal vznikať na pohrebe otca vikára ThDr. Jozefa Ligoša.

 

Tak ticho mrú len mučeníci:
Bez veľkých rečí, bez reptania.
Tak skromne, ako skromne žili,
položia život do rúk Pána.

Už visí na kríži
a trocha mlčí
a trocha stená.
Ten, kto jej ublížil,
vie, že tam trpí
opustená.
Tichou, tichou bolesťou
znie pár viet:
"Dokonané". Koniec slov.
"Niet ťa, niet".

Vie, že ju neľúbiš,
a predsa čaká,
že padnú putá.
Než anjel zatrúbi
vraj čakať musí
aj prebodnutá.
Tichou, tichou bolesťou
znie pár viet:
"Dokonané". Koniec slov.
"Niet ťa, niet".

Akoby povstať ešte mali
a ďalej hlásať Božie Slovo.
Preto to ťaží jak olovo,
keď trepoce sa umieračik
a smútok nosia naše zástavy.
Tak ticho mrú len mučeníci...
On ticho zomrel. Hore hlavy!

Tichou, tichou bolesťou
znie pár viet:
"Dokonané". Koniec slov.
"Niet ťa, niet".

Bezmocný

(1987)

Obdivujem Krista, že sa mi (nám) "dal k dispozícii", hoci...

 

Mnohokrát sa to stáva,
že silnejší zatúži byť premožený.
Celkom bezmocný sa mi dávaš
do mojich rúk, - ľudských rúk -
pri premenení.

Kedy chcem,
mám právo ťa vniesť
medzi nás.
To je krásne,
hoci dobre viem,
že tvoj život zas
- v niektorých - celkom zhasne.

Mnohokrát sa to stáva,
že silnejší slabšieho neporaní.
Ty sa bezmocný odovzdávaš
do mojich úst, - ľudských úst -
pri prijímaní.

Vždy, keď chcem,
mám šancu ťa jesť
ako chlieb, ako víno,
Pane, odpusť nám,
že strácame čas
a nejeme... vlastnou vinou.

Chrámy

(1987)

Realita cirkvi v socialistickej spoločnosti - platná aj dnes.

 

Aj staré podkrovie uchováva veci hodnotné.
Tam prachom zapadli a prekvapene pri nich stojíš.
Odkedy (ktohovie?) odpočíva v prachu balený
(aj otec zabudol, že odniesol tam), Pane, tvoj kríž.
Podkrovia - to sú tvoje chrámy!
Podkrovia - odkaz našich mám, i
tvoj.

Aj starý cintorín hovorí k nám rečou zreteľnou.
Len postoj uprostred a porozumieš reči krížov.
Nik nevie, koľko dní odpočívať budú zosnulí...
Aj otec umĺkol a mama je ti znova bližšou.
Cintorín vždycky bude chrámom.
Pane môj, Ty ma čakáš na ňom,
viem.

Aj staré múzeum na stenách má tvoju podobu.
Veď oko turistu sa za pár korún pozrieť príde
a tridsať strieborných nevychádza nikdy z obehu.
Tak poďme zabudnúť... Sme kultúrni, to bolo vidieť.
Múzeá - to sú tvoje chrámy!
Múzeá - odkaz starodávnych
dní.

Aj v starom kostole, v bohostánku medzi sochami
Ti svieti červená a v "Betleheme" nieto miesta.
Kedy už, ktohovie, Tvojej výzve človek odpovie.
Tvoj kostol umĺkol a zarástla už machom cesta.
Kostoly - to sú tvoje chrámy.
V kostoloch, Pane, tam sa nám i
dáš.

Vlci

(1987)

Poznali ste eštebákov?!

 

Vyholená tvár a kravata.
Vyleštený ako kov.
Prijal by ťa razom za brata.
Veľmi ťažko rozonáš vlkov.
Nepozvaný vstúpi do dverí
priateľ všetkých priateľov.
Dlho čaká, kým sa zdôveríš.
Vie, že ťažko rozoznáš vlkov.
Vlci v rúchu baránkov
ticho krúžia a čakajú.
Ak sa dáš a stratíš tvár,
zajasajú.

Vyžehlené frázy vyklopí
doslovne (aj s pomĺkou).
Dlho čaká, kým ho pochopíš.
Spolieha, že nepoznáš vlkov.
Svoju pravú tvár si zakryje
skôr než začne jeho lov.
Tajne verí v úspech akcie,
lebo ťažko rozoznáš vlkov.
Vlci v rúchu baránkov
ticho krúžia a čakajú.
Ak sa dáš a stratíš tvár,
už ťa majú.

Odolávaj týmto šelmám,
kým je čas.
Vlci v rúchu baránkov
motajú sa okolo nás.

Aj preto

(1987)

Takto som prežíval pastoráciu v liptovskom Dovalove - divoký východ.

 

Neotvoria ti, Pane.
Blúdiš nocou
sám. Nechajú ťa von.
Nepoznajú už spevy
mám a otcov.
Stíchol aj starý zvon.
Aj preto dnes bdiem
a na kolenách
ťa pred bohostánkom prosím.

Nepočujú ťa, Pane,
márne búšiš.
V zámke je zvnútra kľúč.
Nedovolia ti, Pane,
s krížom vstúpiť
k nim. Len sa tráp a muč.
Aj preto dnes bdiem...

Vypredané je, Pane,
lístkov dávno
niet. Nezakrývaj vchod!
Pripomenú ti, že si
zlý kapitán, čo
zmýlil si kurz a loď.
Aj preto dnes bdiem...

Nepochopia ťa, aj keď
prídeš v džínsach.
Zdá sa to márne, viem.
Pred bohostánkom budem
bdieť, až kým sa
k nám prinavráti deň.

Nevesty

(1987)

 

Nevesty sú také:
úsmev a plač,
obavy a šťastie v závoji.
Viditeľne krehké
nútia aj nás
odhadovať, ktorá obstojí.

Kto sa vyzná v nevestách,
s obavami na ich kroky hľadí.
Čo ich čaká na cestách?
Kto sľub dodrží? A kto ich zradí?

Nevesty sa chvejú...
zmáha ich strach,
neistota kazí náladu.
Manželstvo je krehké,
úspech je prach.
Zdroj sa vyčerpá a strácaš hru.

Iba s jednou nevestou
rozvody sa nikdy nekonajú.
Ani sily pekelné
Ježišovu cirkev nezdolajú.

Žije v nás

(1987)

 

Žije v nás
a plodí
všetko hodnotné.
Často spôsobuje veľký ruch.
Pôsobí
a vanie všade tam,
kde chce.
Všetko naplňuje Svätý Duch.

Daj mu možnosť nech aj teba naplní,
dá ti to, čo nedostaneš kúpiť.
Obdarí ťa pokojom a rozvahou.
Do života tvojho Život vstúpi.

Žije v nás
a plodí...

Umožni mu, nech sa v tebe prejaví.
Pozbaví ťa váhaní a svárov.
Tvoju radosť niekto viacej neskalí.
Prežiješ svoj život s jasnou tvárou.

Žije v nás
a plodí...

Nechaj ho, nech za teba On hovorí.
Presvedčí ťa, že sa nemusíš báť.
svojou pravdou zlého ducha odzbrojí,
aj keď tvoje slovo bude zlýhať.

Koľko máš

(1987)

Dôležitejšie než to, koľko rokov máme za sebou, je to, koľko toho máme pred sebou.

 

Koľko máš,
tak koľko rokov máš?
Koľko dní máš ešte pred sebou?
S kalendára listy trháš
deň za dňom.
S kalendára daného ti pred zrodom.
Tak prečo časom mrháš?

Koľko máš,
tak koľko toho máš?
Z tvojich snov ti zostal iba rám,
z tvojich slov sa pravda stráca
ako sen;
z tvojich slov, čo boli ako povodeň.
Nestáli vôbec nič!

Nechaj tých, čo rozum opijú,
dajú jesť a dušu zabijú.
Tak to skonč! A obíď zďaleka
všetkých tých, čo ničia človeka.
Nezachráni neistého neistý.
Iba láska dušu z hriechov očistí.
Poď a skús!
Tak aspoň raz to skús!
Tak skús!

Nech príde pápež aj k nám

(1987)

Po návšteve Velehradu vznikol text, ktorý Jaro a Tóno Fabián pokladali za veľmi odvážny v dobe normalizácie. Nemali dosť odvahy, preto sa pieseň neobjavila na páske, hoci sme ju celkom slušne nahrali. Škoda, ale oveľa dôležitejšie je to, že neskôr bola táto modlitba predsa len vypočutá: Pápež prišiel.

 

Dosť bolo príkoria, páni, a dosť bolo hlúpych drám.
Mládež sa vzmáha a žiada: Nech príde pápež aj k nám!

Úprimnou pravdou v kázniach si pápež aj nás celkom získal.
Už vieme, že chvíľa je vážna. Nad Tatrou fakt sa blýska!

Dosť bolo príkoria, páni,...

On vlny nádeje dvíha a chrámami sú preňho sídliská.
Keď príde, tak sám uvidí, že nad Tatrou tiež sa blýska.

Dosť bolo príkoria, páni,...

Národom lásku hlása a blúdiacim východy z blúdiska.
Ak chápeš, tak poď, treba kráčať. Nad Tatrou už sa blýska.

Dosť bolo príkoria, páni,...

Daj, Bože, tejto piesni, nech národ ju spieva i píska,
nech pápežovi cestu kliesni, nad Tatrou nech sa blýska.

Iba s láskou

(1987)

 

Na uliciach miest a dedín,
na chodníkoch, na cestách,
v hŕbe smútku, v hŕbe biedy
žije malý ľudský strach.
Veľa slov a veľký krik,
celkom ako husi.
Neubráni sa mu nik,
kto sa nepokúsi
milovať.

V dedinách a veľkomestách,
v panelákoch, chalupách,
nenašiel som kúsok miesta,
na ktorom by nebol prach.
Veľa jedu, veľa zla
v otrávenej duši...
Šťastie nikto nezbadá,
ak sa nepokúsi
milovať.

S láskou, iba s láskou dá sa žiť
a objaviť zem nepoznanú.
Ten, kto stratil lásku, stráca cit.
Len s ňou sa ľudia ľuďmi stanú.

Na uliciach miest a dedín
- pozri lepšie, uvidíš -
nepoznaná láska biedi.
Na pleciach jej leží kríž.
Bankoviek a príveskov
ako lístia v buši.
Duše chladné ako kov.
Nik sa nepokúsi
milovať.

V dedinách a veľkomestách,
v starodávnych kostoloch
(hoci sa to vôbec nezdá)
čakám na vás ja, váš Boh.
Prechádzate iba tak:
percentá a kusy...
Nezastaví tento vlak,
nik sa nepokúsi
milovať.

S láskou, iba s láskou nájdeš kľud
a spoznáš dosiaľ nepoznané.
Nájdi trochu času, príď a buď
a možno, že sa čosi stane.

Malinké dieťa

(1987)

 

Malinké dieťa,
ktoré nadýchlo sa prvý raz,
zatiaľ len srdiečkom sa
prihovára mame.
Ale už vie a
pozná, kto ho naozaj má rád,
kto mu lásku doniesol a
kto ho iba klame.
Učí sa čítať.
Bez písmen a slov a papiera.
V každej tvári hľadá
oči svojej mamy.
Všetkého sa chytá
a o všetko sa stále udiera,
vždy mu hrozí pád. A
nemá na nič plány.
Betlehemská tvár v jeho duši svieti.
Preto Ježiš ľúbi malinké deti.
Zaslúži si súd, kto proti deťom hreší.
Lepšie by mu bolo, keby,
keby nikdy nežil.

Dospelé dieťa,
ktorému už roky pridal čas
a nejaký ten týždeň
oplakáva mamu,
nerobí zle a
zbavilo sa prázdnych slov a fráz
a všade, kam príde,
tam sa ľady lámu.
Berie, aj dáva,
nepočíta iba zisk a plat,
pre pocestným má vždy
jeden tanier čistý,
po páde vstáva,
odpúšťa (a nielen sedemkrát),
blízky mu je každý,
každému je blízky.
Betlehemská tvár v jeho duši svieti.
Preto Ježiš ľúbi dospelé deti.
Zaslúži si súd, kto proti deťom hreší.
Lepšie by mu bolo, keby,
keby nikdy nežil.

Tichá noc

(1987)

 

Noc bola tichá
ako letný vánok.
spal každý zemský tvor.

Sám sebou istý,
zažmúril si viečka
jeruzalemský dvor.

Hlavné mesto spalo,
zaspal kráľ.
Vtedy sa to stalo...
Tak to chodí,
keď sa rodí
šťastie.

Sú noci prosté
ako skyva chleba,
keď ti ju podáva brat.

V tých nociach svätých
nechaj posteľ prázdnu
a vôbec nechoď spať.

Tmavou nocou

(1990-95)

 

Tmavou nocou ideš sama
na neznámu adresu
nepozvaná, nepoznaná.
Kam ťa, láska, zanesú?
Tvoji blízki - akurát -
pobrali sa domov spať.

Tmavou nocou svetlo svieti,
ale tma sa nechce vzdať
zaslepená, zabednená.
Kam ťa, láska, kam ťa dať?
Tvoji blízki vyhasli.
Iba ak by do jaslí...?

Deň už zaľahol do postele.
Spí a nikto ho nevyruší.
Sú tu Vianoce neveselé:
Spánok v posteli a spánok v duši.

Nocou, tichou ako pena
ozvalo sa "Gloria!"
Porodila mladá žena,
mladá panna - Mária.
Vstávaj, sestra! Vstávaj, brat!
Láska žije! Chce sa dať.

Noc sa prevalí na druhý bok.
K nám už Ježiško nechodieva.
Dávno odišiel do rozprávok.
S ním aj anjelík, čo mu spieval.

Príde Silvester - to bude gól!
Noc sa prebudí - to bude raj!
Sex a orchester, šampanské, šou,
láska pre ľudí... Super a naj!

Láska boľavá bude sa tíško chvieť,
čo bude s ňou.
Čo bude s ňou, keď príde čas a koledy prázdnych viet
zaznejú tmou.
Blázni neplačú. Smelo si skrížia meč
aj s mocou zlou.
A vedia snívať sen o Vianociach, aj keď sú dávno preč.
o Noci snov.

Chudobná ako kostolná myš
v jasličkách si schovávaš kríž.

Panbožko nás ľúbi

(1990-95)

 

Keď sa budeš po ulici prechádzať
a magneťák ti bude naše piesne hrať
a keď sa potom s nami stretneš v kostole
a nájdeš tam naše piesne na stole,
tancuj spolu s nami a spolu s nami zaspievaj:

Panbožko nás ľúbi a má zmysel pre srandu
tak do jedneho bytu nastrkal celú bandu:
jeden plus troch pánov a okrem nich aj štyri kusy bábiky
Panbožko nás ľúbi a dal nám toho dosť:
mliečnu dráhu nôt a rytmov veľký voz.
No zdalo sa mu málo, tak natlačil doň kopec dobrej muziky.

Keď sa budeš po ulici prechádzať
a magneťák ti bude naše piesne hrať
a keď sa potom s nami stretneš v kostole
a nájdeš tam naše piesne na stole,
tancuj spolu s nami a spolu s nami zaspievaj:

Panbožko nás ľúbi od večera do rána.
Dal nám mamu Máriu a tatíka Milana.
Tomášovi synťák, Matúšovi trúbku, Lucii vložil do rúk saxofón,
Márii okrem hlasu klarinet a gitaru,
Alexandre, Rúth a Petre dal po jednom sláčiku,
Debore dal všetko, čo mal v zásobe,
Filipkovi poslal komplet bicie do daru.
Preto teraz hráme túto supermuziku.

Keď sa budeš po ulici prechádzať
a magneťák ti bude naše piesne hrať
a keď sa potom s nami stretneš v kostole
a nájdeš tam naše piesne na stole,
tancuj spolu s nami a spolu s nami zaspievaj:

Panbožko nás ľúbi!

Ďakujem

(1990-95)

poďakovanie za tých, cez ktorých to prišlo

 

Ďakujem ti, Pane môj, a kľakám na kolená,
že narodil sa tento muž a táto žena.

Ďakujem ti, Pane môj, a kľakám na kolená,
že narodil sa tento muž a táto žena.
Ďakujem, že práve ich si nám dal za rodičov.
Veď bez nich by náš život bol celkom o ničom.
Ďakujem za oboch, že sa majú radi.
Bez toho by nikto z nich nebol nikdy mladý.
Ďakujem za oboch, za to, že nás chceli.
Bez toho by nikto z nás nebol celkom celý.

Ďakujem ti, Pane môj, a kľakám na kolená,
že narodil sa tento muž a táto žena.
Ďakujem, že práve ich si nám dal za rodičov.
Veď bez nich by náš život bol celkom o ničom.
Keď raz budeš vysvedčenia v nebi rozdávať,
nezabudni, Bože, dobrú známku rodičom dať
za ich lásku, za ich cit.
Nech sa spolu tešia...
Daj im v tvojom nebi krásny byt

Pane, viem

(1990-95)

 

Pane, viem, že nie som hodný
rátať sa za Tvojho brata.
Koľko sa snažím, koľko modlím,
to na jednej ruke sa zráta.
Pane, povedz len jedno slovo a moje viny sa stratia.
Pane, povedz len jedno slovo a znova budeme bratia.

Pane, viem, že nie som hodná.
Cíti to otec, aj mama.
Dobré od zlého nerozpoznám
a z hlúposti stane sa dráma.
Pane, povedz len jedno slovo a moje viny sa stratia.
Pane, povedz len jedno slovo a znova budeme bratia.

Pane, viem, že nie som hodný;
zlýhal som znova a znova.
Týždeň čo týždeň a deň po dni
zabúdam na Tvoje slová.
Pane, povedz len jedno slovo a moje viny sa stratia.
Pane, povedz len jedno slovo a znova budeme bratia.

Pane, viem, že nie som hodná
V skúškach ma opúšťa viera.
Málo dúfam, že silu dodá
Mária nešťastným dcéram.
Pane, povedz len jedno slovo a moje viny sa stratia.
Pane, povedz len jedno slovo a znova budeme bratia.

Pane, vieš, že nie sme hodní,
aby si nás s Otcom spojil.
Nenechaj nás v boji zo Zlým.
Chceme byť naveky tvoji.
Pane, povedz len jedno slovo a naše viny sa stratia.
Pane, povedz len jedno slovo a znova budeme bratia.

Čo máš, dáš

(1972, VK)

Hra slov, ktorej koniec si chlapci zmenili.

 

Krátku schôdzu
vratkú chôdzu - čo máš, dáš.
Úsmev vtáčat,
kus koláča - čo máš, dáš.
Dym cigariet,
tisíc kariet - čo máš, dáš.
Zelený máj,
vysnený raj - čo máš, dáš.

Tkanú ódu,
slanú vodu - čo máš, dáš.
Potom znova
zo snov slová - čo máš, dáš.
Pelerínu
z rozmarínu - čo máš, dáš.
Piesne nové,
temperové - čo máš, dáš.

Ilúzie
starých snárov - čo máš, dáš.
Melódie
rozprávkárov - čo máš, dáš.
Kalich vína,
príbeh z kina - čo máš, dáš.
Nežnú bájku,
snežnú krajku - čo máš, dáš.

Ak spoznáš, že to vlastne pre teba
zomrel, vstal a odišiel do neba.
To, čo máš, to čo máš, to čo máš,
to mu dáš, všetko mu dáš.